noša -e ž. plachta, obyč. s popruhmi na nosenie na chrbte; jej obsah: n. trávy;
nôška -y -šok ž. zdrob.
noša noše noší ž.
noša noše noší ž. 1. i etnogr. ▶ plachta, obyč. s popruhmi, na nosenie na chrbte; jej obsah: ženička s nošou trávy, sena; zhodiť z chrbta nošu s drevom, s raždím; n. koláčov kôš s koláčmi zavinutý v plachte tak, aby sa dal niesť na chrbte; Babka nesie nošu húb a chce ich núkať po štyridsať korún za kilo. [V. Bednár]; Deťom priniesol [Mikuláš] veľkú nošu sladkých darčekov a rozžiaril všetky zvedavé očká. [MY 2007] kôš plný darčekov; pren. expr. n. starostí, problémov, zážitkov, spomienok veľké množstvo, veľmi veľa 2. ▶ menšia kovová konštrukcia na prenos a uloženie dreva (ako príslušenstvo ku kozubu): kovová, ozdobná n. na drevo ▷ nôška -ky nôšok ž. zdrob. k 1: Zaviazala si nôšku a majster jej ju potom zdvihol a vyložil na chrbát, no zároveň s nôškou zachytil aj okraj Štefkinej sukne o jednu z triesok. [V. Šikula]
batoh zviazané veci (nesené na chrbte): batoh starých šiat • noša • uzol: urobil z vecí uzol, nošu • hovor. expr. pinkeľ: hodil si pinkeľ na chrbát
noša p. batoh
opiť sa nadmerným požitím alkoholického nápoja upadnúť do stavu omámenia • spiť sa • hovor. napiť sa: od žiaľu sa opil, spil; napil sa do nemoty • expr.: naliať sa • nalogať sa • naslopať sa • narezať sa • nastrebať sa • naťahať sa • nacicať sa • nacecať sa • nacengať sa • nadrať sa • nadrúľať sa • nalôchať sa • naťať sa • nadratviť sa • hovor.: natankovať • nachmeliť sa • nazvoniť sa • expr.: zrúbať sa • sťať sa • scápať sa • scapkať sa • zrezať sa • zdrať sa • zrichtovať sa • hovor. zmotorizovať sa • expr.: doťať sa • doťahať sa • doriadiť sa • dorichtovať sa • docengať sa • dotrundžiť sa • ocengať sa • otrundžiť sa • otrúliť sa • otrtúliť sa • hovor. ochmeliť sa • pejor.: ochľastať sa • ochleptať sa • oslopať sa • ožrať sa: na hostine sa všetci ochľastali, ožrali • fraz. dať si do nosa • podnapiť sa • podpiť sa • pripiť sa • hovor. expr. podgurážiť sa (trocha sa opiť) • ponapíjať sa (postupne; o viacerých osobách)
predchytiť získať ako vlastníctvo, ako niečo svoje skôr ako niekto iný: dieťa predchytilo kamarátovi hračku • fraz.: vziať/zobrať spred nosa • uchytiť/uchmatnúť spred/spopod nosa: tovar mi vzali, uchytili spred nosa • hovor. expr. vyfúknuť: ktosi mi výhodnú kúpu domu vyfúkol • odvábiť • odlákať • odvnadiť • odviesť • prebrať (pri ľúbostných, manželských al. priateľských vzťahoch získať pre seba vábením a pod.): odvábiť, odviesť niekomu dievča; prebral mu kamaráta • zastaráv. odlúdiť: odlúdila ho od vlastnej ženy
noša, -e, -í ž. batoh priviazaný popruhmi na chrbte: doniesť n-u dreva, sena, trávy, fazule;
nôška, -y, -šok (kraj. i nôška, -y, -šiek) ž. zdrob.
noša ž. 1. čiast. strsl, zsl plachta s popruhmi určená na nosenie (napr. sena, trávy, výrobkov ap.) na chrbte i jej obsah; trakovica: Nošu si žena na chrpťe uviazala trakáma (Králiky BB); Chodzívau̯o nás aj do tricet z nošama hríbú do Trnavi (Prievaly SEN); A nošu pléf tan dali a na tí plevi zaz dali čistú slámu (Ružindol TRN); Nošu som uvázala a na chrbáťe dovliékla (Kubrica TRČ); Aľe cohňí nošu! (Prosné PB); nošä (Žaškov DK); noša (Mošovce MAR) L. noša koláčóv (Dechtice TRN) - kôš s koláčmi zavinutý v plachte tak, aby sa dal niesť na chrbte 2. palica, na ktorej sa nosí väčšia okrúhla drevená nádoba na vodu: noša (Hor. Lehota DK) 3. váhy na nosenie vody: noša (Málinec LUČ) 4. vrece z jemnejšej látky (na obilie) i jeho obsah: noša (V. Rovné BYT) 5. expr. tučný (nízky) človek, obyč. žena: To je noša, že má aľe sto kíl, tú bi som na krk ňechcel! (Prosné PB); To je ale noša! (Myjava); nošička ž. zdrob. expr. k 1: Nošičku ber na chrbát (Poniky BB); nošisko s. zvel. expr. k l: Honné nošisko plává bača dovliékol od riéki (Dol. Súča TRČ); Aľe vľeče nošisko! (Prosné PB)
nosa cit vyj. povzbudenie, pobádanie, hor sa, nože: agite: nosa, nuže, poďte se mnú; evie: nosa, synu, donho, synu (KS 1763); age, agesis, agedum: nosa (LD 18. st); nosa, do skoku, paholci (Pas 18. st)
noša [no-, nô-] ž batoh al. kôš na nosenie; jeho obsah: klobuk d 20, pas d 10, nosse d 10 (KREMNICA 1568); nuosse, chlebni koss, tanistra (DQ 1629); tri nosse muki sem nesel na hlawe meg, w gedneg nossi sem nesel wssecki pokrmi kunsstu pekarskeho (Káz 18. st); onus, quod in dorso portari potest: nossa (PD 18. st); -ka i pomn -ky dem 1. malá noša: schowala sem gednu nossku pod duchnu (TRENČÍN 1610); nosiačkam od sstyr nossiek d 5; dano od noskow Istwanowmu synowy kolačy, chleba (ŽILINA 1693; 1700); onusculum: nosska, mala ťažoba, nákladeček, nákladek (KS 1763) 2. kapsa, tanistra: sarcina: nosska, filec, wysahi; mantica: na krk zawesená nosska (KS 1763); -kový príd k 2: sarcinalis: wysahowy, nosskowy, filcowy, tanstrowy (KS 1763); -ečka dem k 2: manticula: tansterka, nossečka, nosska malá (KS 1763)