Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj scs sss ssj ma subst

nos -a m.

1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.; orlí n. zahnutý; dýchať n-om; zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil

2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla

n. ako cvikla červený; mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť; rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne; expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a; brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť; krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie; ísť rovno za n-om neodbočiť; vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom; mať niečo pred, pod n-om celkom blízko; padnúť na n. doluznak; nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí; (ujsť) pred n-om tesne; vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený; odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om; dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný; pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa; všade musí n. strčiť je zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať; mucha mu sadla na n.; niečo mu → sadlo na n.; zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť; vidieť mu to na n-e; nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa; preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;

nosový, zried. nosný1 príd. k 1: n-á dutina; n. hlas fufnavý; fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny; n-né dierky;

noštek, nosík -a m. zdrob.;

nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nos ‑a m.; nosový, nosný; nosisko ‑a ‑sísk s., jedn. i m.

nos nosa pl. N nosy m. 1.časť tváre vyčnievajúca medzi čelom a ústami, čuchový orgán človeka: veľký, malý, dlhý, krátky n.; krivý, rovný, čapatý, široký, súmerný n.; boxerský n. mierne deformovaný, sploštený, obyč. následkom častých úderov al. zlomenín; pijanský n. bordový, fialový domodra; koreň, koniec, špička nosa; suchá, zdurená sliznica nosa; dýchať nosom; hovoriť cez n., nosom s nosovou rezonanciou, fufnavo; vysiakať si, vysmrkať si n.; utierať si n. do vreckovky; cítiť v nose vôňu agátu; zapchať si n.; pokrčiť, zmraštiť n.; z nosa mu tečie krv; vraziť nosom do dverí; rozbiť si n.; z nosa mu trčali chlpy; prikryť sa perinou až po n.; ježibaba mala na nose veľkú bradavicu; synovi sa pod nosom objavili prvé fúziky; Schudol. Bol už celkom sivý; od nosa ku kútikom úst zbehli mu dva tmavé, hlboké jarky. [M. Zelinka]; Vyťahuje z vrecka mapu, posunie si na nose okuliare a na okamih zažne vreckový lampáš. [D. Kužel]; Baraní loj jej udieral do nosa a dvíhal žalúdok. [J. Papp]; Pritískala nos na výkladné sklá a premýšľala, čo ešte kúpi. [V. Šikulová]klaunovský nos a) špička nosa natretá načerveno b) červený klobúčik na gumičke nasadený na nos
2.časť hlavy medzi čelom a vrchným pyskom niektorých zvierat (cicavcov) zakončená nozdrami, čuchový orgán zvierat: čierny, hnedý n. psa; široký n. koňa; tupý n. zaoblený, nevyčnievajúci; línia nosa; rovný chrbát nosa; zajac má po stranách nosa predĺžené tvrdé hmatové fúzy
3. ▶ predná vyčnievajúca, vystupujúca časť al. strana niečoho; syn. predok: n. lietadla, lode; n. člna sa zaryl do piesčitého brehu; predný, zadný n. pažby (pušky)
fraz. nos ako cvikla červený nos; nos ako čakan krivý, zahnutý, obyč. úzky nos; nos ako gombička malý, guľatý, tľapkavý, obyč. detský nos; nos ako krumpeľ rozšírený, neforemný; nos ako mrkva a) veľmi červený b) dlhý a špicatý; nos ako uhorka krivý, obyč. široký nos; cyranovský nos priveľmi veľký, dlhý; brnkať niekomu na nos/popod nos/po nose dráždiť, provokovať niekoho; expr. dať si do nosa veľa si vypiť, opiť sa; dávať si do nosa popíjať; grécky/klasický nos rovný, takmer v jednej priamke s čelom; dostať po nose byť pokarhaný, napomenutý; hádzať/dať/uštedriť niekomu frčku/frčky do nosa/pod nos znevažovať niekoho; hundrať si/mrmlať si/mumlať si popod nos a) nezrozumiteľne, ticho hovoriť b) slovami vyjadrovať nespokojnosť; chytiť sa za nos ostať zahanbený, zaskočený; ísť [rovno] za nosom ísť priamo, neodbočovať; [je] tma/hmla, že si nevidí na nos/pred nos al. [je] tma/hmla, že nevidieť ani na krok od nosa je veľká tma, hmla; krčiť/pokrčiť/ohŕňať/ohrnúť nos/nosom nad niečím prejavovať, prejaviť nechuť, nespokojnosť al. pohŕdanie; hovor. mať detektívny nos mať schopnosť zistiť rýcho a ľahko podstatu veci; hovor. mať [dobrý] nos na niečo byť predvídavý, vycítiť, čo sa stane; mať/dvíhať nos dohora al. držať nos hore byť namyslený; mať fajnový nos byť prieberčivý; šport. publ. mať nos na góly byť dobrým, úspešným strelcom (napr. vo futbale, v hokeji, hádzanej); mať/nemať napísané niečo na nose dajú sa, nedajú sa poznať niečie myšlienky, úmysly; mať niečo [rovno] pred/pod nosom a) mať niečo bezprostredne blízko, neďaleko b) mať niečo celkom blízko a obyč. to nevidieť; mucha mu sadla na nos al. niečo mu sadlo na nos hnevá sa pre maličkosť; nedá si po nose/popod nos brnkať nepripustí, aby si niekto k nemu dovoľoval, aby ho provokoval, dráždil; nedovidieť/nevidieť si ani na špičku nosa al. nevidieť [si] ďalej od nosa byť obmedzený, hlúpy, nemať rozhľad, nedokázať myslieť v širších súvislostiach; nevystrčiť nos z domu/z dverí nevyjsť von, byť stále doma; niečo mu preletelo cez nos má zlú náladu, niečo sa ho dotklo; niečo mu uletelo spred nosa premeškal niečo; nos mu nikto/nik neodhryzne nič sa mu nestane, nemusí sa báť; odísť s dlhým/ovisnutým/zveseným nosom nič nedosiahnuť, byť sklamaný; odškriepiť/odtajiť/zaprieť [aj] nos medzi očami nepriznať niečo samozrejmé, zjavné, každému známe; orlí nos zahnutý; otrieť niekomu niečo o nos s výčitkou pripomenúť niekomu niečo; pchať/strkať nos do niečoho/do všetkého miešať sa, starieť sa do vecí, ktoré sa niekoho netýkajú; prší/napršalo mu do nosa je namyslený; [len] aby mu nenapršalo do nosa , (v situácii, keď niekto má viditeľný úspech al. keď niekoho veľmi chvália) len aby nespyšnel, dúfajme, že nespyšnie; strkať/strčiť niekomu niečo [] pod nos podávať, podať niekomu niečo celkom blízko; ťahať/preťahovať niekomu medové motúzy/motúziky popod nos sľubovať niečo nesplniteľné; ujsť niekomu [tesne] pred nosom/spred nosa (obyč. o dopravnom prostriedku) odísť z bezprostrednej blízkosti, (z pohľadu niekoho) zmeškať dopravný prostriedok; ukazovať niekomu dlhý nos posmievať sa (výsmešným gestom rukou, ktorej palec sa priloží k špičke nosa a roztiahnutými prstami sa pohybuje); vešať/zavesiť niekomu niečo na nos prezrádzať, prezradiť, povedať niekomu niečo; vidieť mu to na nose dá sa to poznať (že ho niečo trápi, že nie je spokojný a pod.); visí mu pod nosom cencúľ je primladý; vodiť/ťahať niekoho za nos klamať, zavádzať, balamutiť niekoho; vziať/zobrať/uchytiť/uchmatnúť/vyfúknuť niekomu niečo spred nosa vziať niečo skôr ako niekto iný, predchytiť niekomu niečo; zaryť nosom do zeme spadnúť tvárou na zem; zavrieť/pribuchnúť/zabuchnúť niekomu dvere pred nosom nevpustiť niekoho niekam dnu
noštek, nosík -ka pl. N -ky m. zdrob.: malinký, detský, rovný n.; vyfúkaj si n.; hlávka pritisnutá nosíkom o sklo; nosíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: mám mokrý nosíček [K. Jarunková]; nosisko -ka nosísk s., v sg. i m. zvel.: čapaté, čapatý n.; Líca má pehavé, vlasy ryšavé, nosisko veľký a krivý. [L. Ťažký]; Nie som najkrajší. S takým nosiskom? [J. Fekete]

inter nos [nós] ‹l› kniž. medzi nami, dôverne

balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudízavádzaťmiasťmámiť: vedome zavádzajú, mätú mládežkraj. galamutiť (Jégé)ohlupovať: frázy na ohlupovanie másklamaťfraz. vodiť za noshovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za noshovor. expr. valiťblázniťšialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčencemystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovaniedemagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutiliexpr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!


klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosomexpr.: nosáľňucháčňucháľ (Lazarová)hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákompejor.: frniakfrňúzraťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufákšnupák

2. p. predok2


predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domupriečeliefrontfasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového palácaprova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla


pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätaťzried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodeniaupomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhuupamätaťupamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videliupozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčínapomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštuspomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenulifraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previneniepopripomínaťpospomínať (postupne, viac vecí)

2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenaťpodotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplnýzmieniť sa: o veci sa nik nezmienilexpr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísťhovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľubenadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problémexpr.: nadštrknúťnaštrknúťpodštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovaťzduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiťhovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nos, -a m.

1. vyčnievajúca časť tváre medzi čelom a ústami, čuchový orgán: veľký, dlhý n.; krivý, rovný n.; červený, fialový n.; orlí n. zahnutý; klasický n. rovný, priamy; vysiakať si n., dýchať n-om; krvácanie z n-a; hovor. dať, hodiť niekomu frčku do n-a, dostať frčku do n-a p. frčka; hovor. hovoriť, šomrať, mrmlať, hundrať si pod (popod) n. pre seba, potichu; usmievať sa, škeriť sa, chichotať sa pod (popod) n. nebadane, skryto, pre seba

hovor. nenechať, nedať si (od nikoho) popod n. (na n.) brnkať nedať si rozkazovať, nedať sa urážať; hovor. dostať po n-e dostať výčitku, byť zahanbený; expr. ohŕňať, krčiť, kriviť n. i n-om (nad niečím), krútiť n-om prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, pohŕdanie; hovor. ovesiť (vešať) n. byť zahanbený, sklamaný; odísť s dlhým, s ovisnutým n-om zahanbený, bez úspechu; nevidieť ďalej od n-a byť obmedzený, nemať rozhľad; vidieť ti (mu, jej) niečo na n-e prezrádzaš (prezrádza) to vzhľadom; strkať, pchať n. do niečoho pliesť sa, miešať sa do niečoho, byť (príliš) zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. i vodiť za n-om klamať, zavádzať; hovor. expr.: dať, podstrčiť niekomu niečo pod n. pred niekoho; pod n-om (napr. bývať, mať niečo) celkom blízko; pred n-om (zavrieť niekomu, ujsť) v bezprostrednej (z bezprostrednej) blízkosti; hovor. žart. Div mi nos neprivrzla medzi dvere (Skal.) zavrela dvere predo mnou; hovor. expr.: nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nemôže stať, nikto ti neublíži; zavesiť niekomu niečo na n. povedať niekomu niečo; mať (dobrý) n. správne predvídať, vycítiť; sadla mu mucha na n., niečo mu sadlo na n. nahneval sa pre maličkosť; utrieť niekomu n. zbiť ho; udrieť niekomu do n-a (o n.) o zápachu al. vôni; zaryť n-om do zeme padnúť dolu tvárou; ukázať niekomu dlhý n. urobiť posmešok, vysmiať sa niekomu;

2. vec podobná nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. lode, člna; zaprášené n-y papúč (Jes.); tech. n. kladiva klinovitá časť; let. n. lietadla vystužená časť krídla v najbližšom okolí nábežnej hrany;

nosový, zried. i nosný1 príd.: n-é dierky, n-á sliznica, n-á dutina; n. hlas; fon. nosová hláska pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd nosovou dutinou;

nosík, -a, nosíček, -čka i noštek, -a m. zdrob. expr.;

nosisko, -a str. i m. zvel.

Morfologický analyzátor

nosiť nedokonavé sloveso
(ja) nosím VKesa+; (ty) nosíš VKesb+; (on, ona, ono) nosí VKesc+; (my) nosíme VKepa+; (vy) nosíte VKepb+; (oni, ony) nosia VKepc+;

(ja som, ty si, on) nosil VLesam+; (ona) nosila VLesaf+; (ono) nosilo VLesan+; (oni, ony) nosili VLepah+;
(ty) nos! VMesb+; (my) nosme! VMepa+; (vy) noste! VMepb+;
(nejako) nosiac VHe+;

nos podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) nos; (bez) nosa; (k) nosu; (vidím) nos; (o) nose; (s) nosom;

(tri) nosy; (bez) nosov; (k) nosom; (vidím) nosy; (o) nosoch; (s) nosmi;

Nos_1 Nos Nos_2 Nos Nos_3 Nos Nos_4 Nos
nos
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nos
G (bez) nosa
D (k) nosu
A (vidím) nos
L (o) nose
I (s) nosom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) nosy
G (bez) nosov
D (k) nosom
A (vidím) nosy
L (o) nosoch
I (s) nosmi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor