nos -a m.
1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý, krivý n.; orlí n. zahnutý; dýchať n-om; zápach mu udrel do n-a náhle ho pocítil
2. niečo podobné nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. člna, lietadla
● n. ako cvikla červený; mať (dobrý) n. na niečo vedieť odhadnúť, vycítiť; rozprávať, hundrať si popod n. nezrozumiteľne; expr.: hádzať niekomu → frčky do n-a; brnkať niekomu popod, na n. zadierať, dráždiť; krčiť n., n-om, ohŕňať n. nad niekým, niečím prejavovať nechuť, pohŕdanie; ísť rovno za n-om neodbočiť; vziať, uchytiť niekomu niečo spo(po)d, spred n-a predbehnúť, predstihnúť v niečom; mať niečo pred, pod n-om celkom blízko; padnúť na n. doluznak; nevystrčí n. z domu nechodí medzi ľudí; (ujsť) pred n-om tesne; vešať, ovesiť n. byť a) sklamaný b) zahanbený; → odísť s dlhým, ovisnutým, zveseným n-om; dať, dostať po n-e pokarhať, byť pokarhaný; pchať, strkať n. do niečoho, do všetkého miešať sa, starieť sa; všade musí n. strčiť je zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. zavádzať; → mucha mu sadla na n.; niečo mu → sadlo na n.; zavesiť niekomu niečo na n. prezradiť; vidieť mu to na n-e; nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nestane; neboj sa; preťahovať niekomu → medové motúz(ik)y popod n.;
nosový, zried. nosný1 príd. k 1: n-á dutina; n. hlas fufnavý; fon. n-á hláska vyslovovaná s účasťou nosovej dutiny; n-né dierky;
noštek, nosík -a m. zdrob.;
nosisko -a -sísk s., v jedn. i m. zvel.
inter nos [nós] ‹l› kniž. medzi nami, dôverne
balamutiť expr. pôsobiť na niekoho prostredníctvom nepravdy, klamstva • expr. baláchať: zbytočne balamutí, balácha ľudí • zavádzať • miasť • mámiť: vedome zavádzajú, mätú mládež • kraj. galamutiť (Jégé) • ohlupovať: frázy na ohlupovanie más • klamať • fraz. vodiť za nos • hovor. expr. lakovať: neklamem, nelakujem ťa, je to pravda; celý čas ju vodil za nos • hovor. expr. valiť • blázniť • šialiť (obyč. v ľúbostných vzťahoch): blázni, šiali, balamutí dievčence • mystifikovať (šíriť nepravdivú správu): všetko je to číre mystifikovanie • demagogizovať (balamutiť demagógiou) • hovor. filmovať: iba to na nás filmovali, iba nás tak balamutili • expr. zried. treštiť: Ale netreštite nás!
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
nos 1. výčnelok medzi čelom a ústami, čuchový orgán: dlhý nos; dýchať nosom • expr.: nosáľ • ňucháč • ňucháľ (Lazarová) • hovor. pejor. ňufák: chlap s veľkým ňufákom • pejor.: frniak • frňúz • raťafák (obyč. veľký nos) • hovor. expr.: šnufák • šnupák
2. p. predok2
predok2 predná časť, strana niečoho • čelo: predok, čelo domu • priečelie • front • fasáda (predná strana budovy): priečelie, front banky, fasáda barokového paláca • prova (predok plavidla) • nos (vyčnievajúca predná časť niečoho): nos lietadla
pripomenúť 1. oživiť v pamäti; vyvolať predstavu niekoho, niečoho al. vyvolať spomienku na niekoho, niečo • pripamätať • zried. pripamätovať: pripomenúť, pripamätať niekomu staré sľuby, dlhy; dnes sme si pripomenuli, pripamätovali výročie básnikovho narodenia • upomenúť (pripomenúť splnenie povinnosti): upomenúť dlžníka na vrátenie dlhu • upamätať • upamätovať: upamätal som ho, že sme sa už videli • upozorniť (obrátiť niečiu pozornosť na niekoho, na niečo a obyč. vyzvať na isté konanie): návštevníkov treba upozorniť na zmenu programu; upozornite mládež, že sa tu nefajčí • napomenúť: napomeň mi, že mám ísť na poštu • spomenúť: nepríjemnú udalosť sme už nespomenuli • fraz. otrieť niekomu niečo o nos (pripomenúť s výčitkou): viackrát už otrela dcére o nos jej previnenie • popripomínať • pospomínať (postupne, viac vecí)
2. vysloviť vecnú, okrajovú a pod. poznámku • poznamenať • podotknúť: rečník pripomenul, poznamenal, podotkol, že východiskový materiál nie je úplný • zmieniť sa: o veci sa nik nezmienil • expr. utrúsiť (mimochodom, nenápadne): váhavo utrúsil niečo o našej povinnosti prísť • hovor. prehodiť: prehodil čosi o danom sľube • nadhodiť (v reči naznačiť): nadhodil starý problém • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • podštrknúť (v reči naznačiť) • hovor.: zaduplikovať • zduplikovať (dôrazne pripomenúť): mať ešte raz z(a)duplikovala, čo máme urobiť • hovor. pritlačiť (dôrazne pripomenúť)
nos, -a m.
1. vyčnievajúca časť tváre medzi čelom a ústami, čuchový orgán: veľký, dlhý n.; krivý, rovný n.; červený, fialový n.; orlí n. zahnutý; klasický n. rovný, priamy; vysiakať si n., dýchať n-om; krvácanie z n-a; hovor. dať, hodiť niekomu frčku do n-a, dostať frčku do n-a p. frčka; hovor. hovoriť, šomrať, mrmlať, hundrať si pod (popod) n. pre seba, potichu; usmievať sa, škeriť sa, chichotať sa pod (popod) n. nebadane, skryto, pre seba
● hovor. nenechať, nedať si (od nikoho) popod n. (na n.) brnkať nedať si rozkazovať, nedať sa urážať; hovor. dostať po n-e dostať výčitku, byť zahanbený; expr. ohŕňať, krčiť, kriviť n. i n-om (nad niečím), krútiť n-om prejavovať nesúhlas, nespokojnosť, pohŕdanie; hovor. ovesiť (vešať) n. byť zahanbený, sklamaný; odísť s dlhým, s ovisnutým n-om zahanbený, bez úspechu; nevidieť ďalej od n-a byť obmedzený, nemať rozhľad; vidieť ti (mu, jej) niečo na n-e prezrádzaš (prezrádza) to vzhľadom; strkať, pchať n. do niečoho pliesť sa, miešať sa do niečoho, byť (príliš) zvedavý; vodiť, ťahať niekoho za n. i vodiť za n-om klamať, zavádzať; hovor. expr.: dať, podstrčiť niekomu niečo pod n. pred niekoho; pod n-om (napr. bývať, mať niečo) celkom blízko; pred n-om (zavrieť niekomu, ujsť) v bezprostrednej (z bezprostrednej) blízkosti; hovor. žart. Div mi nos neprivrzla medzi dvere (Skal.) zavrela dvere predo mnou; hovor. expr.: nik ti z n-a neodhryzne nič sa ti nemôže stať, nikto ti neublíži; zavesiť niekomu niečo na n. povedať niekomu niečo; mať (dobrý) n. správne predvídať, vycítiť; sadla mu mucha na n., niečo mu sadlo na n. nahneval sa pre maličkosť; utrieť niekomu n. zbiť ho; udrieť niekomu do n-a (o n.) o zápachu al. vôni; zaryť n-om do zeme padnúť dolu tvárou; ukázať niekomu dlhý n. urobiť posmešok, vysmiať sa niekomu;
2. vec podobná nosu, vyčnievajúca predná časť niečoho: n. lode, člna; zaprášené n-y papúč (Jes.); tech. n. kladiva klinovitá časť; let. n. lietadla vystužená časť krídla v najbližšom okolí nábežnej hrany;
nosový, zried. i nosný1 príd.: n-é dierky, n-á sliznica, n-á dutina; n. hlas; fon. nosová hláska pri tvorení ktorej prechádza zvukový prúd nosovou dutinou;
nosík, -a, nosíček, -čka i noštek, -a m. zdrob. expr.;
nosisko, -a str. i m. zvel.
(jeden) nos; (bez) nosa; (k) nosu; (vidím) nos; (hej) nos!; (o) nose; (s) nosom;
(dva) nosy; (bez) nosov; (k) nosom; (vidím) nosy; (hej) nosy!; (o) nosoch; (s) nosmi;