norma -y -riem ž.
1. záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom ap.; súbor takých pravidiel: mravná, spoločenská, právna n.; štátna (technická) n.; jazyková n. jazykové jednotky a zákonitosti uvedomované ako záväzné
2. množstvo práce určenej na istú časovú jednotku: splniť, prekročiť n-u; tvrdá, mäkká n.;
normový príd.
norma -my noriem ž. ⟨lat.⟩ 1. i odb. ▶ záväzné pravidlo (všeobecného charakteru) ustálené predpismi, zvykom a pod.; súbor takýchto pravidiel: etické, mravné, spoločenské normy sociálne pravidlá vymedzujúce vhodnosť a nevhodnosť správania v istej konkrétnej situácii; právna n.; úprava legislatívnych, zákonných noriem; schváliť, zrušiť normu; rešpektovať, porušiť normy; dodržiavať prísne hygienické normy; sprísniť, prekročiť európske emisné, hlukové normy; harmonizovať naše normy s normami v EÚ; n. upravujúca fungovanie elektronických médií; mnoho ľudí na svete konzumuje vodu, ktorá nevyhovuje norme; tech. technická n. predpis obsahujúci pravidlá, usmernenia, charakteristiky al. výsledky činností, ktoré sú zamerané na dosiahnutie ich najvhodnejšieho usporiadania v danej oblasti a pri všeobecnom a opakovanom použití; výrobok zodpovedá norme STN (Slovenskej technickej norme) norme, ktorá je schválená Úradom pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo SR; odborová n. ktorá platí v určenom odbore techniky a hospodárstva; podniková n. schválená príslušným orgánom a upravujúca činnosti a technické záležitosti podniku; n. spotreby a) stanovené prípustné množstvo (napr. vody na osobu a deň, pohonných látok automobilov), ktoré možno minúť podľa určitého normatívu b) ekon. množstvo materiálu potrebné na výrobu určitého výrobku (jednotky produkcie); n. zásob množstvo zásob, ktoré musí mať výrobná jednotka (podnik, prevádzka a pod.) na sklade na zabezpečenie plynulej výroby al. predaja; lingv. jazyková n. súbor ustálených jazykových prostriedkov a pravidiel ich fungovania, ktoré v určitom časovom období jazykové spoločenstvo pravidene používa a pokladá ich za záväzné; spisovná, ortoepická n. □ byť v norme, byť v rámci normy zodpovedať istým stanoveným hodnotám, predpisom a pod.: laboratórne výsledky sú v norme 2. ekon. ▶ množstvo práce stanovené na určitú časovú jednotku: tvrdá, mäkká n.; určiť si pevnú normu; splniť, prekročiť normu; stanoviť výkonovú normu (napr. výkonovú normu času - 20 min./kus, výkonovú normu množstva - 3 ks/h)
norma -y ž. ‹l›
1. záväzné pravidlo (vynucované predpismi, zvykom a pod.); ich súbor: právna, mravná, spoločenská n.; lingv. jazyková n. súbor jazykových zákonitostí kolektívne pociťovaných ako záväzné: kodifikácia n-y; tech. (technická) n. predpis technického riešenia výrobku, zariadenia, technológie a pod.: štátna n.
2. ekon. (pracovná, výkonová) n. množstvo práce stanovené na určitú časovú jednotku: plniť n-u;
normový príd.: n-é tabuľky
norma p. pravidlo 1
pravidlo 1. všeobecne uznávaný, ustálený spôsob konania • predpis: dopravné, colné pravidlá, predpisy • zásada • princíp: zásady, princípy správnej výživy • zastaráv. al. hovor. regula: vojenská regula • kánon (súbor všeobecne platných zásad): básnický kánon • norma (záväzné pravidlo ustálené predpismi, zvykom a pod.): mravná norma • odb. normatív: normatív zásob
2. p. zvyk
zákon 1. objektívne, vedou objavené súvislosti javov sveta; ich presná formulácia: prírodné, fyzikálne zákony • zákonitosť (čo sa uskutočňuje podľa zákonov, čo vyplýva z nich): zákonitosti jazykového vývoja • princíp (všeobecný základný zákon): princíp akcie a reakcie
2. ustálené pravidlo záväzné pre príslušníkov istého celku; ustálený postup pri istej činnosti: prirodzené zákony ľudskosti • norma: spoločenská, mravná norma • zásada: pevné životné zásady • obyčaj (ustálený spôsob konania): domáca obyčaj • zvyklosť: krajové zvyklosti • zvyk: storočný zvyk • zvyčaj • zákonitosť: umenie má svoje zákony, zákonitosti • princíp: princípy vedeckej práce
zásada myšlienka, ktorá platí al. má platiť za všetkých okolností: zásada rovnosti všetkých ľudí • princíp (základná zásada): princíp dobrovoľnosti • devíza: základná devíza umenia • téza (základná myšlienka): obhajovať istú tézu • pravidlo (prijatá zásada): pravidlá spolunažívania • norma (zásada ustálená predpismi, zvykmi a pod.): právne normy • presvedčenie (zásada, ktorú človek pokladá za nespornú): pridŕžať sa svojho presvedčenia • zákon (záväzná zásada): zákony ľudskosti • myšlienka: šíriť myšlienky tolerancie • heslo (stručne vyjadrená zásada): politické heslá • kniž. krédo: životné krédo
norma, -y, -riem ž. (často v mn. č.)
1. spoločenský záväzné pravidlá, zásady, predpisy, ustanovenia pre nejakú oblasť ľudskej činnosti: práv. právna n.; zákonná n.; etická, mravná, spoločenská n. určujúca konanie človeka vzhľadom na ostatných členov spoločnosti;
lingv. súhrn pravidiel určitej jazykovej oblasti: jazyková, spisovná, gramatická, pravopisná n.; odb. technická n. predpis pre spôsob výroby, rozmery a vlastnosti výrobkov;
2. množstvo výrobkov, ktoré má pracovník vyrobiť za jednotku času: pracovná n., časová n.; pevná n., tvrdá n., mäkká n.; spevniť n-u (n-y); prekročiť n-u; splniť, plniť n-u; výkonová n. určujúca pracovný výkon;
(jedna) norma; (bez) normy; (k) norme; (vidím) normu; (hej) norma!; (o) norme; (s) normou;
(tri) normy; (bez) noriem; (k) normám; (vidím) normy; (hej) normy!; (o) normách; (s) normami;