normálny príd.
1. obvyklý, obyčajný, bežný, riadny, náležitý, pravidelný: n. človek, človek s n-ym rozumom, n-e dieťa; n. vývoj, vývin, n. spôsob, n-e podmienky; n-e časy, n-e pomery; on nie je n. nemá zdravý rozum; n-ou cestou riadnym, prirodzeným spôsobom; prísť do n-ych koľají dostať sa do obvyklého poriadku; uviesť niečo do n-ych koľají; chem. n-e soli základné;
2. vyhovujúci normám, predpisom; n-a rýchlosť; žel. n. rozchod (koľajníc) 1435 mm;
normálne prísl.;
normálnosť, -ti ž. obvyklosť, bežnosť, riadnosť, pravidelnosť