Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

noha -y nôh ž.

1. celá dolná končatina živých tvorov, pomocou kt. sa pohybujú, stoja, al. len jej koncová časť od členka: dieťa už stojí na n-ách, pes má štyri n-y; mať veľkú, malú n-u veľké, malé chodidlo; ploché n-y; k n-e zbraň! voj. povel

2. podpera na predmete pripomínajúca dolnú končatinu: n. stola, postele

3. v (bot.) názvoch rastlín: vtačia n., kozia n.

● n-y ako stĺpy silné, rovné; beží, uteká, ako, čo mu n-y stačia rýchle; mať n-y do o zakrivené do oblúka; mať n-y do iks zakrivené dovnútra; (deti sú) → samá ruka, samá n.; pliesť sa, motať sa niekomu (po)pod n-y zavadzať; ledva ho n-y nesú ťažko kráča; je ustatý; vliecť, ťahať n-y za sebou ťažko kráčať; → drať si n-y nadarmo; (ani) n-u nevytiahnuť z domu a) nikam nejsť b) byť domased; byť celý deň na n-ách; n-y si necítiť byť ustatý (od chôdze, státia); vstať → ľavou n-ou (z postele); expr. → dostať n-y; byť → jednou n-ou v hrobe; vziať, brať n-y na plecia d(áv)ať sa na útek; div že z nôh nespadol, skoro z nôh spadol bol veľmi prekvapený, zdesený ap.; (všetko,) čo má ruky a n-y všetci (schopní); všetko je na n-ách je tam zhon, ruch; → stratiť zem, pôdu pod n-ami; horí mu → pôda pod n-ami; → hádzať niekomu polená pod n-y; obrátiť (niečo, všetko) → hore n-ami; → žiť na veľkej, na vysokej n-e; žiť na → voľnej n-e; → rukami-n-ami (držať sa, brániť sa ap.); jedna n. sem, druhá tam ponáhľaj sa! moja n. ta viac nevkročí už ta viac nepôjdem; stáť na → hlinených n-ách; → lož má krátke n-y; → kôň má štyri n-y, a predsa sa potkne;

nožný príd. k 1: n. sval; n-á brzda ovládaná nohou;

nôžka -y -žok ž. zdrob.: detská n.; n. pohárika

● rozpráv. zámok na stračej n-e;

nožička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k 1, 2

2. jedna časť páru (párkov, klobások);

nožisko¹ -a -žísk s., N a A jedn. i ž. zvel.

noha nohy nôh ž.

noha nohy nôh ž. 1. ▶ jedna z končatín živých tvorov, pomocou ktorých sa pohybujú al. stoja; (u človeka) celá dolná končatina al. chodidlo: ľudská, ženská, mužská, detská n.; pravá, ľavá n.; krátke, dlhé nohy; čaptavé nohy; bosé nohy; konská n. ↗ i terminologické spojenie; predná, zadná n. zvierat, hmyzu; bocianie nohy i pren. dlhé a tenké; mať boľavé, opuchnuté nohy; zlomiť si nohu; prísť o nohu; má veľkú, malú nohu veľké, malé chodidlo; mačka má štyri nohy; na nohách mal (obuté) čižmy; nohy ju bolia; n. mi stŕpla, zdrevenela; nohy si necíti má ich boľavé, premrznuté, unavené; nohy mu ešte slúžia ešte vládze chodiť; má nohu v sadre; má amputovanú jednu nohu; kríva na jednu nohu; oprel sa o zdravú nohu; hovor. zastaráv. mať drevenú nohu mať protézu na amputovanej nohe; umyť si nohy; preložiť si nohu cez nohu; natiahnuť, vystrieť nohy; pokrčiť nohy v kolenách; vyložiť si nohy na stolček; stáť s rozkročenými nohami; dupať, hompáľať nohami; poskakovať na jednej nohe; prestupovať, prešľapovať z nohy na nohu; podraziť kamarátovi nohy ↗ i fraz.; vyskočiť na rovné nohy; stúpiť susedovi pri stole na nohu; našľapovať na celú nohu; pomôcť babičke na nohy; postaviť manžela na nohy ↗ i fraz.; kôň, medveď, pes sa postavil na zadné nohy vzopäl sa, zdvihol sa prednými nohami do výšky, ↗ i fraz.; streliť zlodejovi do nohy; nohy sa mu podlamujú (od strachu, od únavy); pod nohami nám vŕzgal sneh; verný pes mu sedí pri nohách; prešiel krajinu po vlastných nohách; vyniesť mŕtveho, rakvu z domu nohami napred ↗ i fraz.; Keď som ho chytal, chcel mi podložiť nohu. [M. Urban]; Och, ako veľmi sa mi chce spať...! Spím na nohách. [L. Ťažký]; Kišš sa prestane smiať a divo sa rozkašle, gestikulujúc rukami i nohami. [P. Pišťanek] □ lek. konská noha obyč. vrodená chyba dolnej končatiny prejavujúca sa vybočením stupaje dovnútra a našľapovaním na vonkajší okraj chodidla; plochá noha statická chyba stupaje vznikajúca klesaním klenby nohy; tel. odrazová noha ktorou sa odráža pri skoku; švihová noha ktorou sa robí švih; šport. vysoká noha (vo futbale) hodnotenie situácie, keď sa hráč usiluje zasiahnuť loptu nohou na úrovni hlavy súpera, ktorý je v bezprostrednej blízkosti lopty; zool. behavá noha štíhla a dlhá, charakteristická pre rýchlo sa pohybujúci hmyz, napr. šváby a bystrušky □ slonia noha bežné označenie sukulentnej rastliny pochádzajúcej z Mexika, s hrubým kmienkom, ktorý sa smerom nahor stenčuje (pripomína nohu slona), a s ružicou listov na vrchole, noliny Beaucarnea recurvata syn. Nolina recurvata; k nohe zbraň! vojenský povel; k nohe! povel psovi
2. ▶ súčasť nejakého predmetu, zariadenia v podobe stĺpika, slúžiaca ako podstavec, podpera: drevené nohy nábytku, postele; kovové nohy statívu; mohutné nohy klavíra; odpíliť, skrátiť nohy stolčeka; Hojdal sa na zadných nohách stoličky, čo Drozd ani Vojto nesmeli, na stole mal fľašku piva a vedľa nej noviny. [D. Dušek]
3. obyč. pl. nohy ▶ miesto al. strana postele al. hrobu, kde má ležiaci človek nohy; op. hlava: stáť pri nohách postele, hrobu
4. polygr. ▶ spodná hranolovitá časť písmena al. riadka: n. písmena L
5. ▶ ako súčasť ľudových označení rastlín: kozia noha, bot. kozonoha hostcová Aegopodium podagraria; vtáčia noha, bot. vtákonoha siata Ornithopus sativus krmovina
◘ fraz. mať nohy ako bocian mať tenké a dlhé nohy; mať nohy ako centy/olovo mať ťažké, unavené, nevládne nohy; mať nohy ako srnka a) mať štíhle nohy b) mať rýchle, bystré nohy; mať nohy ako stĺpy mať silné, rovné nohy; pristane mu to ako psovi piata noha vôbec mu to nepristane; stojí, akoby mu nohy do zeme vrástli al. stojí, akoby mu nohy korene zapustili stojí nepohnuto, meravo, nevládze sa pohnúť; ani [živá] noha al. ani [živej] nohy vôbec nikto; [beží, uteká,] čo mu nohy stačia beží, uteká rýchlo, zo všetkých síl; byť jednou nohou niekde, v niečom mať blízko, priblížiť sa k niečomu: už je jednou nohou na dovolenke; ak dnes zvíťazia, sú jednou nohou vo finále; kto sa medzi nich dá, vždy je jednou nohou v krimináli; byť jednou nohou v hrobe a) byť veľmi starý b) byť ťažko chorý, byť blízko smrti, umierať; byť [celý deň] na nohách nepretržite pracovať; byť/stáť na hlinených nohách nemať pevné základy, byť vratký; byť/žiť na voľnej nohe nemať trvalé zamestnanie, mať slobodné povolanie; byť s niekým na vojnovej nohe mať s niekým spory, nezhody, hnevať sa s niekým; byť samá ruka, samá noha (obyč. o deťoch) byť chudý a vyrastený; celý svet mu/jej leží pri nohách všetci ho, ju obdivujú, uznávajú, je slávny, slávna; cítiť niečo v nohách pociťovať obyč. únavu al. alkohol; čo by si si nohy po kolená [a ruky po lakte] zodral napriek veľkému úsiliu, drine nedosiahneš cieľ, nepodarí sa ti to; dať si do jednej, [aj] do druhej nohy vypiť ďalší pohárik alkoholu; hovor. dažďu už nohy visia čochvíľa bude pršať; div/dobre(že) si nohy nedoláme al. ide si nohy dolámať a) veľmi sa ponáhľa b) veľmi sa o niečo usiluje; div/dobre(že) z nôh nespadol al. skoro spadol z nôh a) bol veľmi prekvapený, udivený b) bol naľakaný, zdesený; hovor. dostať nohy (o veci) byť ukradnutý, zmiznúť, stratiť sa; drať si nohy nadarmo zbytočne, bezvýsledne niekam chodiť, nič nevybaviť; hádzať niekomu polená/brvná pod nohy robiť prekážky, znemožňovať niekomu niečo; horí mu [zem/pôda] pod nohami je v nebezpečnej, kritickej situácii, niečo ho ohrozuje; [ísť, kráčať, vliecť sa] z nohy na nohu ísť veľmi pomaly; jedna noha/jednou nohou tam a druhá/druhou naspäť/nazad al. jedna noha sem/tu, druhá tam a) ponáhľaj sa b) zabehni tam a ihneď sa vráť; kam ľudská noha ešte/jakživ nevkročila o neznámom, nedotknutom mieste; expr. klásť niekomu niečo k nohám venovať, obetovať niekomu niečo; ledva/sotva nohami prepletá/zapletá al. ledva/sotva ho nohy nesú al. ledva/sotva stojí/sa drží na nohách nevládze kráčať al. stáť, pretože a) je veľmi slabý, unavený b) je opitý; [ledva/sotva] nohy ťahá/vlečie za sebou (o chorom al. unavenom človeku) ťažko, pomaly, ledva ide; len čo vytiahol nohu/nohy z domu/odniekiaľ hneď ako vyšiel, len čo opustil dom, miestnosť (sa niečo stalo); ležať niekomu pri nohách prejavovať niekomu prepiatu úctu, obdiv, koriť sa niekomu; mať ľahké nohy a) ľahko, bystro kráčať b) vedieť dobre tancovať; mať mladé nohy byť mladý al. mladší a mať viac síl a energie; mať nohy do iks mať nohy zakrivené dovnútra; mať nohy do o mať nohy zakrivené do oblúka; mať/cítiť pevnú pôdu pod nohami cítiť istotu, oporu, byť si istý; mať v nohách niečo prejsť, zdolať (pešo al. na bicykli) istú vzdialenosť: mali v nohách veľké stúpanie, 50 kilometrov; moja noha ta viac nevkročí už tam nikdy nepôjdem, už sa tam nikdy nevrátim; hovor. motať sa/pliesť sa niekomu/jeden druhému pod/popod nohy/pod nohami prekážať niekomu, zavadzať si navzájom; necítiť [si] nohy [od roboty] byť ustatý; hrub. nech si trhne nohou al. trhni si nohou! vyjadrenie odmietnutia, opovrhnutia al. znechutenia voči konaniu, správaniu niekoho; nevytiahne [ani] nohu/nohy z domu a) nevyjde z domu b) najradšej sa zdržiava iba doma; niečo je hore nohami a) (o predmete) je v opačnej polohe v porovnaní s normálnou b) (o priestoroch; o dianí) je v neporiadku, v zmätku; niečo kríva na obe nohy niečo má veľa nedostatkov, niečo nevyhovuje al. neuspokojuje; obrátiť/prevrátiť všetko/celý svet hore nohami urobiť neporiadok, zmätok; žart. al. iron. odísť odniekiaľ nohami napred al. byť niekde, až kým ťa nevynesú nohami napred byť vo funkcii, v úrade a pod. až do smrti; padať z nôh byť veľmi unavený, vyčerpaný, nevládať; padať z nôh od smiechu veľmi sa smiať; padnúť/hodiť sa/vrhnúť sa niekomu k nohám a) úpenlivo prosiť niekoho o niečo b) koriť sa niekomu, uctievať, obdivovať niekoho; expr. podraziť/podťať niekomu nohy zákerne uškodiť, ublížiť niekomu; postaviť niekoho, niečo na nohy pomôcť vzchopiť sa, vzpružiť, (finančne) posilniť (napr. človeka, ekonomiku, firmu): horúca polievka ho postavila na nohy; dotácia postavila firmu na nohy; postaviť sa na vlastné nohy al. stáť na vlastných nohách al. žiť na vlastnej nohe osamostatniť sa, nebyť od nikoho závislý, byť sebestačný; pozerať sa/dívať sa pod nohy dávať pozor, kam možno stúpiť, kade možno kráčať; stáť oboma nohami [pevne] na zemi triezvo uvažovať, byť realista, nesnívať; stáť pevne na nohách a) mať pevné základy b) byť si istý v niečom; stavať sa/postaviť sa na zadné nohy vzpierať sa, vzoprieť sa, odporovať, nesúhlasiť; strácať/stratiť zem/pôdu pod nohami prestávať, prestať mať istotu; suchou nohou prejsť niečo prejsť po suchu, po (suchej) zemi, bez namočenia; [šiel, kráčal, utekal] kam ho nohy niesli šiel bez cieľa, bez uváženia, voslep; škoda nohy drať nehodno sa unúvať, je zbytočné niekam chodiť; vstať ľavou nohou [z postele] (obyč. zrána i cez deň) byť mrzutý, podráždený, mať zlú náladu; [všetci] do nohy všetci bez výnimky; všetko, čo má ruky a nohy každý, kto je schopný (prísť, pracovať, pomôcť a pod.), všetci ľudia; všetko je na nohách je tam zhon, ruch; vykročiť pravou/správnou nohou dobre začať, mať dobrý štart do niečoho; vziať nohy na plecia rýchlo ujsť, zutekať; zodrať si nohy [po členky/po kolená] veľa sa nachodiť za niečím (často bezvýsledne); žiť na vysokej/veľkej nohe žiť zjavne nákladne, veľa utrácať, obyč. neprimerane svojim materiálnym možnostiam ◘ parem. keď je somárovi/koze dobre, ide na ľad tancovať a zlomí si nohu človek si niekedy vlastnou vinou, ľahkomyseľnosťou spôsobí ťažkosti, nepríjemnosti; kôň má štyri nohy, a predsa sa potkne každý sa môže zmýliť, nikto nie je neomylný, dokonalý; kto nemá v hlave, má/musí mať v nohách o situácii, keď sa človek musí vrátiť po niečo, čo si zabudol vziať; lož má krátke nohy [ďaleko nezájde] klamstvo sa dlho neuchová v tajnosti, pravda vyjde najavo; nechytaj za nohy, keď môžeš za hlavu/za rohy zbytočne nič nekomplikuj, keď netreba
▷ nôžka -ky nôžok ž. zdrob. i expr. k 1, 2: detské nôžky; štíhle, pôvabné nôžky; vystrieť si nôžky; nábytkové nôžky; n. pohárika □ stračia nôžka ľudové označenie stračonôžky vysokej Delphinium elatum ◘ fraz. rozpráv. zámok/domček na stračej nôžke zámok, domček na podstavci v podobe vtáčej nohy ▷ zdrob. ↗ nožička; nožisko¹ -ka nožísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: jednu n. mal v pohybe, preto je na fotke taká šmuha; grambľavé nožisko [V. Šikula]; Krídla mal [vták] ako netopier a nožiská ako najväčší dravec. [A. Habovštiak]

noha, -y, nôh ž.

1. (často v mn. č.) jedna z končatín živočíchov, pomocou ktorých sa pohybujú; u človeka jedna z dolných končatín al. len chodidlo: konská n.; bosá n., detská n.; tenké, silné, hrubá, krátke, dlhé n-yy, n-y ako stĺpy veľmi silné; drevená n. protéza; mať krivé n-y; expr. čaptavé nohy; rýchle, bystré n-y; plochá n. znížená al. vyrovnaná klenba chodidla; preložiť n-y krížom (na kríž); zlomiť, vytknúť si n-u, dupnúť n-ou, bolia ma n-y; vstať na n-y, pren. vyzdravieť; zberať sa na n-y vstávať; n-y sa mu podlamujú od únavy, slabosti al. od strachu; K nohe zbraň! vojenský povel; pren. Žiaľ, trápenie podlomili nohy aj jej (Taj.) zomrela; neudržať sa na n-ách od slabosti, udržať sa na n-ách nepadnúť, neklesnúť, zostať pevne stáť, pren. zachovať si existenciu; pliesť sa niekomu popod (pod) n-y zavadzať; hľadieť si pod n-y, pren. dávať si pozor pri chôdzi;

pren. človek, nejaký tvor: Ani noha neopustí hranice nášho štátu (Laz.) nikto; prišli, zhromaždili sa do n-y, prišlo všetko do n-y všetci

● byť jednou n-ou niekde napoly; skoro, temer; vhupnúť niekde oboma n-ami úplne zapadnúť; byť, stáť jednou n-ou v hrobe (nad hrobom) byť blízko smrti; vziať (brať) n-y na plecia ujsť (dávať sa na útek); prestupovať (prešľapovať) z n-y na n-u nepokojne stáť, byť nervózny; ísť (vliecť sa) z n-y na n-u pomaly; utekať, letieť, čo (ako) mu (len) n-y stačia veľmi rýchle, ozlomkrky; vyskočiť, skočiť na (rovné) n-y odrazu, prudko sa postaviť; ani n-ou nepohnúť neurobiť krok; n-y mu zdreveneli nevládal sa pohnúť; byť (celý deň) na n-ách pohybovať sa, chodiť (obyč. pri práci); pol mesta, celá dedina, celý dom, všetko je na n-ách o zhone, ruchu; vytiahnuť n-u z domu odísť; ani n-u nevyložil z domu nikam nešiel; ťažko, ledva vliecť (ťahať, vláčiť) n-y za sebou, vláčiť sa na n-ách chodiť s námahou; n-y si necíti je ustatý od státia al. od chôdze; sotva ju n-y nesú je slabá, ustatá; n-y ho neposlúchajú nevládze ísť, chodiť; hovor. otĺkať si n-y veľa chodiť; hovor. expr. zodrať si n-y (po kolená, do kolien) veľa chodiť; hovor. mať staré n-y o starých ľuďoch; mať mladé n-y o mladých ľuďoch; všetko, čo má ruky a nohy (nohy a ruky) každý, kto je schopný; čo len nohy malo, utekalo (Urb.) každý, všetci; akoby mu n-y vrástli do zeme zostal nepohnute stáť; nevie, na ktorú n-u stúpiť nevie, čo robiť; strácať pôdu (zem) pod n-ami mať neisté postavenie, byť neistý; horí mu (nám, im) pôda (zem) pod n-ami hrozí nebezpečenstvo; hovor. páli ho pôda (zem) pod n-ami je nespokojný; pocítiť, cítiť, nachádzať pôdu pod n-ami mať pocit istoty; hovor. žart. vstať ľavou n-ou o človeku, ktorému sa nedarí; hovor. postaviť (stavať) niekoho, niečo na n-y povzniesť, (povznášať) niekoho, niečo, dopomôcť (dopomáhať), pomôcť (pomáhať) niekomu k niečomu; postaviť sa na n-y zmôcť sa, upevniť sa, zlepšiť si postavenie; stáť, byť na vlastných n-ách byť samostatný; hovor. stavať sa na n-y a) brániť sa, b) vzmáhať sa; div z nôh nespadol, skoro z nôh spadol veľmi sa prekvapil, naľakal; podrážať, podkladať n-y niekomu, hádzať niekomu polená (brvná) pod n-y; podkopávať niekomu pôdu pod n-ami znemožňovať niekoho, robiť prekážky niekomu; hovor. stúpať si na n-y vzájomne si prekážať; obrátiť, prevrátiť niečo hore n-ami porozhadzovať, urobiť neporiadok; byť hore n-ami v neporiadku, naopak; žiť na veľkej (širokej, vysokej) n-e viesť prepychový život, žiť veľkopansky, hýrivo; hovor. byť, žiť na zlej n-e s niekým byť v nepriateľstve, hnevať sa; hovor. žart. dostať n-y (o veciach) zmiznúť, stratiť sa (o ukradnutí niečoho); robiť niečo, pracovať, držať sa, brániť sa rukami-nohami (rukami i nohami) ako sa len dá, ako je možné; samá ruká, samá noha o človeku s dlhými končatinami; Kôň má štyri nohy a potkne sa (prísl.) každý človek sa dopustí chyby. Kto nemá v hlave, musí mať (má) v nohách (prísl.) o človeku, ktorý niečo al. na niečo zabudne a musí sa vrátiť;

2. podpera, podstavec nejakého predmetu: stolové n-y; stolec o štyroch nohách (Kuk.); sklenené poháre na vysokých nohách (Jégé)

● byť, stáť na hlinených n-ách mať slabé základy;

3. zool. rozšírený spodok tela u niektorých živočíchov (napr. u nezmara, slimáka ap.), ktorým sa kĺzavo pohybujú;

4. bot. v pomenovaniach rozličných rastlín: vtáčia (Ornithopus) druh poľnej rastliny, byliny; kozia n. (Aegopodium) drobná bylina rastúca na lúkach, v hájoch ap.;

nožný príd.: n. sval, n-á šľacha; tech. n-á brzda, n-á páka, n. pedál obsluhovaný nohou;

nôžka, -y, -žok ž. zdrob. expr.: malá n.; n. kalíška; bot. ostrica vtáčia n. (Carex ornothopoda) druh ostrice; stračia n. (Delphinium) rastlina z čeľade iskerníkovitých; zámok na stračej n-e v rozprávkach; ovoc. kozia n. spôsob štepenia;

nožička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.;

nožisko¹, -a str. i ž. zvel.

noha ž.
1. csl jedna z končatín, pomocou ktorých sa živé tvory pohybujú al. stoja; u človeka dolná končatina al. chodidlo: A uš tie väčie spávaľi končä posťeľe aľebo pokončä nuoh maťeri a ocovi (Žaškov DK); Dáťe mi jenu braučovú nohu (Lišov KRU); Na noze mám akési vrieďa (Čičmany ŽIL); Tak sa skovali za dvere a nohi ím trčáli spod dverí (Bošáca TRČ); Krava škindala na troh nohou (M. Zalužice MCH); Pohobľovanu kapustu dušime, dachto z nohami, dachto z dajaku kijanku (Brezina TRB)
L. konská noha (Návojovce TOP) - zle vyvinuté chodidlo; kajsavá noha (Sása REV) - krivá; pókavia nohi (Revúca) - hrubé; ohnetená noha (Štefanov SEN) - otlačená od topánky; žiu̯ová noha (Stupava BRA) - s kŕčovými žilami; talpošista noha (Sobrance) - plochá; predňia, zadňia noha (Ábelová LUČ), prenná noha (Návojovce TOP) - časť brava, obyč. určená na zaúdenie aj s kosťou; zbehavé, rozbehavé nohi (Kys. N. Mesto) - kováčske označenie podľa smeru špičky kopyta
F. nohi ako ošťiepok (Zázrivá DK) - pekne formované; nohi ani stupki (Chyžné REV), nohi jak stúpi (Kuchyňa MAL), nohi jak stupi (V. Šariš PRE), nohi ja_kiľofki, nohi jak švaľe (Dl. Lúka BAR) - hrubé, neforemné; nohi ani pípsáre (Revúca), nohi jako dúčelki (Brvnište PB), nohi ja_kopače (Trhovište MCH) - tenké, štíhle, chudé; nohi ani cvikla (Revúca) - červené (od zimy); nohi do koľesa (Rim. Píla RS) - zakrivené do oblúka; má nohu ako návoj (Zázrivá DK) - opuchnutú; nohi jak centi (V. Šariš PRE) - ťažké, nevládne; ma nohi jak sarna (Žakarovce GEL) - bystré; maď ľachkie nohi (Rim. Píla RS) - pružne, ľahko kráčať; ma nohi cenke jak paľice, co prig ňih može i śviňa prejsc (V. Šariš PRE) - veľmi chudé; buď v nohách (Dol. Lehota DK) - odchádzať, byť už ďaleko; biď na nohách (Betliar ROŽ) - pracovať bez oddychu; ledvá stád na nohách (V. Bielice TOP), padadz z nuch (Sobrance) - byť unavený, vyčerpaný od práce; uďeri_do nuoch (Dol. Tisovník MK) - o požití alkoholu; do nuoch sa napiťi (Ábelová LUČ) - veľmi sa opiť; nohami zapľetať (Rim. Píla RS) - byť opitý; zvejťi nohe na pľecej (Kalinovo LUČ), vžadz nohi na pľeca (Brezina TRB), dosta_dzajačé nohi (Šípkové PIE) - ujsť; dať sa v nohi (Mošovce MAR), poďho v nohe (Pukanec LVI), hibáj v nohi (Rim. Píla RS) - (začať) utekať, bežať; skočiď do nuoch (Čelovce MK), skočiď na nohe (Tek. Breznica NB) - prudko sa postaviť, vyskočiť; ledvá nohi vlečie (V. Bielice TOP) - (od únavy) sotva chodí; ľeťí z nuoch (Rim. Píla RS), nohe ho ňedržia (Pukanec LVI) - nevládze stáť; skoro sem z nohú spadu̯a (Stupava BRA) - veľmi som sa prekvapila al. zľakla; biď na nohách (Rim. Píla RS) - byť hore, nespať; bez prestávky robiť; šici do nohi (Sása REV) - úplne všetci; fstáď ľavou nohou (Rim. Píla RS) - byť po celý deň mrzutý; stáď na vlastnih nohách (Rim. Píla RS) - byť samostatný; horeď pod nohami (Rim. Píla RS) - byť v nebezpečí; dostaď nohi (Mošovce MAR), dostad nohi (Bučany HLO) - posmešne o krádeži, zmiznúť, stratiť sa; nohi viťiahnúť (Rim. Píla RS) - odísť; nohu doma ňeudržať (V. Maňa VRB) - byť často mimo domu, neobsedieť doma; nohe mi ešťe slúžej (Kociha RS) - ešte vládzem chodiť; iďe z nohi na nohu (Hor. Lehota DK), ide z nohi na nohu (Lukáčovce HLO), idze z nohi na nohu (Torysa SAB) - pomaly, vlečie sa; je drevená na nohi (Ružindol TRN) - zle chodiaca, nepohyblivá; ledvá nohi za sebu vleče (Lukáčovce HLO) - ide pomaly a unavene; (voli) tvrde na nohi (Dubová MOD) - plemeno s pevnými, silnými nohami; pomohóv mu na nohi (Lukáčovce HLO) - zbohatnúť, zmôcť sa; stád z jennú nohu hrobe (Lukáčovce HLO) - byť ťažko chorý; celí dom bou̯ hore nohami (Žaškov DK), celí dom bóv na nohách (Lukáčovce HLO) - všetci boli rozrušení; obráťiď dom hore nohami (V. Bielice TOP) - urobiť neporiadok; dážďovi nohi visá (Ludanice TOP) - je pred dažďom; skeďe ruka, skeďe noha (V. Straciny MK) - človek pochybného pôvodu a vlastností, niktoš; jenna noha tu, druhá tam (Lapáš NIT), jedna noha tam, druha nazat (Brezina TRB) - veľmi sa ponáhľaj, rýchlo sa vráť; ostad na nohách (Trenč. Závada TRČ) - mať vyhrané; necíťim si nuoch (Bobrovec LM), nohe sa nám podlamovale (V. Lom MK) - o veľkej únave; dad nohám vedzet (Bošáca TRČ) - utekať, bežať; nadarmo si nohi lámať (Mošovce MAR) - zbytočne sa namáhať; maď nohi ťenším koncom do riťi (Rim. Píla RS), maď nohi ťenšín koncom rici osadzené (Bošáca TRČ) - tenké; aňi si nohi ňečujem (Martin) - necítim (od bolesti); pľantať sa popod nohi (Blatnica MAR) - zavadzať; darmo ťaháš psovi nohu na stvol, furd jú sťáhne dló (Revúca) - tvrdohlavého človeka ťažko presvedčíš; Boha za nohi a čerta za rohi (Kraľovany DK) - o falošnom človeku; keď aj na jednej nohe, le_na voze (Krivá DK) - o niekom, kto má požiadavky nad svoje možnosti; urobím to, šo si ruki po lokťe a nohi po koľená zoďeriem (Rim. Píla RS) - za každú cenu; umívá si prenné nohi (Svätoplukovo NIT) - (posmešne) ruky; kón má štiri nohi, a preca sa potkne (Zvončín TRN) - každý môže urobiť chybu; z nuch spic (Krivany SAB) - neodbytne niečo pýtať; madz Boha za nohi (Sobrance) - byť v nebezpečenstve smrti; beha jak pe_s prebitu nohu (Vranov) - chaoticky pobehuje; taki je hňeśka dze ruka, dze noha (Dl. Lúka BAR) - nesústredený, nesvoj; moja noha tam veci ňefkroči (Dl. Lúka BAR) - viac tam nepôjdem; aňi ňichto o ňu nohu ňeoptre (Dl. Lúka BAR) - nevšimne si ju; stoji o ňu jak pes o prebitu nohu; ňeveźňe ju, chodz bi śe mu na nohu uvadzila (Dl. Lúka BAR) - vôbec o ňu nestojí; pristub z nohu a zic (Dl. Lúka BAR) - nepreberaj si v jedle; idze ja_kebi mala harčeg medzi nohami (Dl. Lúka BAR) - nemotorne, naširoko; idz, ale na pśih nohach (Dl. Lúka BAR) - rýchlo; vejdu i tebe nohi do zatku (Dl. Lúka BAR) - keď zostarneš, aj ty prestaneš behať; nohi sebe zedrec po koľena (Dl. Lúka BAR) - veľa sa za niečím nachodiť
2. csl podpera na predmete pripomínajúca dolnú končatinu: Pribi tie nohi nágľami (Lipt. Hrádok LM); Stou̯ce, tej na praňia, maju lem dve nohe na enom konci (Čelovce MK); Kasňovie nohe žďi bívaľi šťiri (Pukanec LVI); Ko_je stolog obrátení hore nohami, v dome zdochne krava (Repištia REV); Na struhácej stolice je dzedo, to má hlavu, nohu a šlapku (Blatné MOD); Šrotovníg má štiri zelezné nohi (Trakovice HLO); Stol stal na nohach (Dl. Lúka BAR); A maľi fšadzi taki veľki landz a oviazaľi kolo nohoch stola (Kokšov-Bakša KOŠ)
L. plužnie nohi (Párnica DK) - rukoväte na pluhu; točená noha, vipiľuvaná noha, hranatá noha, švajfuvaná noha (Pukanec LVI), točena noha (Markušovce SNV) - rôzne stolárske názvy nôh na nábytku podľa tvaru al. spôsobu výroby; invalická noha (Sládečkovce ŠAĽ) - obuvnícke železné kopyto
3. časť postele, kde sú pri spaní nohy: Dve ďeťi spali pri hlave a dve pri nohách (Lapáš NIT); Pri nohoch posceľi staľi šicke ľudze a modľiľi śe za jeho śčeśľive skonaňe (Haniska PRE)
4. čiast. jzsl makový al orechový závin z kysnutého cesta podlhovastého tvaru: noha (Lamač BRA, Slov. Grob MOD); nožička, nožinka, nožečka i noženka ž. zdrob. expr. k 1, 2: Nožička sa očisťila, viúďila a predávala sa (Dol. Kubín); Jazíčkom zberá met, nektár a nožičkámi zberá pel (Kozárovce ZM); Na nožičkáh má čela chlpki (Trakovice HLO); Vihodzilo sa mu (dieťaťu) pupenco na nožicce (Bošáca TRČ); Ale jaké to má malé noženki (Zvončín TRN); Bula i mala panefka a s totima nožečkami (Buglovce LVO); Mama poboša noženki i ručenki (Sabinov); nožinka (Stožok ZVO, Lipt. Kľačany LM, Hor. Otrokovce HLO); nožečka (Or. Polhora NÁM, Hnilec SNV); nožisko ž. zvel. expr. k 1: Na tvoju nožisko sa ňedá kúpid hotová čižma (Králiky BB); Tem mosí maď velké nožiská, keď nosí takéto topánki (Lapáš NIT)

nožečka, noženka, nožička p. noha

nožinka, nožisko p. noha

noha ž
1. končatina slúžiaca na chodenie: ma swu nohu koniowi na lewu nohu wstupiti (ŽK 1473); tuf piesečnatj a drsnatj k očistowanj noch služj (KoB 1666); bobr ma husy nohy ku pliwanj (OP 1685) s plávacími blanami; obrstwachmagistru brawa kupili na nohach živého; fatensowi noha pri prihlawku welmi opuchla (KRUPINA 1699; 1741); hned potom se ukazugu (fľaky) na bruchu mezy prednimi a zadnimi nohami (VOv 1779); welice trapeny byl od podagri anebožto lámaný noch (SlK 1766-80);
x. pren ne proto ťa postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi (GV 1755) pomohla ti; takowimj slowmj nas na nohy gakoby postawowali (RUŽOMBEROK 1775) posmeľovali; gako sobe takowy hrissnik na nohy pomože, aby z neprawosti powstal (MK 18. st) vzchopí sa
L. bot geži noha (KS 1763) rastlina z rodu ježibaba Echinops; kurada, kuria n. rastlina z rodu portulaka Portulaca: kurya noha (KoB 1666); kuracy noha (KS 1763); lewowá noha (LF 1791) alchemilka obyčajná Alchemilla vulgaris: luniaczy noha (HL 17. st); wrany noha (KS 1763) skorocel vrania nôžka Plantago coronopus; medwedy noha (KS 1763) plavúň obyčajný Lycopodium clavatum; nedwedj noha (LF 1791) boľsevník boršč. Heracleum sphondylium; zagacžia noha (KoB 1666) ďatelina roľná Trifolium arvense; skalu geho otecz ukazowal, na ktereg gest raczya noha (KRUPINA 1692) svastika (hákový kríz) ako znak na chotárnom kameni
F. kterj ze dwuch bi druheho odolal aneb z nohu zrazil (KoB 1666) zvalil na zem; teto ženy opet na nohy se bralj (SP 1696) poberali sa preč; (hriešnici) sotwy nohu z kostela wiloža, už zase do neprawosty sa nawracagu (MS 1758) odídu; nas na swobodne nohy wistawil (SP 1696) oslobodil: (niekoho) na smele nohy postawiti (SP 1696) posmeliť; Buch poddal ti wssecko pod nohi (GŠ 1758) všetko ti podriadil; fatens wčil ge na nohi obidwe zle (KRUPINA 1739) nevládze chodiť; talipedo: nohi wláčjm, nohama klátjm chodím s námahou (KS 1763); na slabych nohach nasse obec stogj (SP 1696) má slabé základy; tento swet stogi na zlamaneg noze (GV 1755) má zlé základy; prečože ho obidvema rukámi a obidwuma nohámi ňenasledujeťe (BR 1785) dôsledne; zawazugeme se, že any gednou nohou do panskeho chotara newkročjme (ČERNOVÁ 1774) v obec; prikryge wssecku kožu od hlawi až do noh (KB 1757) celé telo; (Boh) poranil Yoba ranu naghorssu od podosswi nohi ass do wrchu hlawi (MS 1758) po celom tele; pani Kevicka diw nohy neotočžila, pokawad tie penize pozičzaty nedostala (DIVIAKY 1736) veľmi sa usilovala, div si nohy nezodrala; wezmy nohy na plecze, t. g. gdi spessně (SiN 1678) utekaj; vtedy ťa, šuhajko, vtedy ťa zabudnem, keď von dvermi nohy vystreté mať budem (PV 18. st) keď zomriem; kún ma čtiry nohy a predce se potkne (SiN 1678) každý sa môže pomýliť; čert wie, skede ty ge ruka, skede noha; lal skade ruka, skade noha (KRUPINA 1742) o človeku neznámeho (nemanželského) pôvodu; ako prejavy poníženia: k noham Wasseg Mylosty padam (B. ŠTIAVNICA 1600); pred nohy Vašieg Excelencii padame (HORENICE 1778 LP); ponižene pytame a do noch padame Jich Velkosc urozeneho pana (JAKUBOVANY 1784 LP); i nadalej se k velikomožneho pana noham klademe (VÝCHODNÁ 1773 LP); k laskawim slawneho magistratu noham se utikam (KRUPINA 1735); božkavame nohy padajice na tvar svu z veliku poniženosti (OKRUCANY 1773 LP); libame ruce a nohy slavnej vrchnosti (UHROVEC 1776 LP)
2. (bravčové) stehno, šunka: nohi udene no 9 (TRENČÍN 1658); wzala sa noha brawčowa a klobaska (BOŠÁCA 1730); petasio: ssunka aneb swinská noha (KS 1763)
3. dĺžková miera, stopa (18,6-31,6 cm): miri celich weci su zrno, ssir dlane, pyat, loket, noha (KoB 1666); noha pak (obsahuje) dlane 4, palcuw 16; chrám magycy wezu gednu nóch hwezdarskych wysoku stirysto osemdesát (KrP 1760); modius: kus pola na zdél a na ssyr sto noh aneb strewjcúw (KS 1763)
4. podstavec nej. predmetu: panwicza na nohach (BYTČA 1606); na postelnjch nohach podlaha postelnya stogicy (KoB 1666); stolik podluhovaty z točenimy nohamy (M. KAMEŇ 1704); pila: noha mostnj; stiva: pluhowe nohi, klače na pluhu (KS 1763)
5. básnická stopa vo verši: dactylus: werssúw gistá noha; hexameter: werss ssest noh, sylab, mjr (KS 1763); -ový, nožný príd k 1: (podražec) w octe wareny kroty y bolesty nožny; na dnu nožny (ocet) z otrubamy klasty dobre gest (HL 17. st); digiti pedum: prstj nohowé na nohách; talus: nohowý kútek členok (KS 1763); pedalis: nožny (PD 18. st); k 4: panwie nozne, neb czoz w pokogi stogi, a kotly, kadi (ŽK 1473); pelluvia: umjwák nohowy, medenica nohowá (KS 1763); nôžka, nožička dem k 1: od neho wzali hlawku teleczi a okrusslie a noziczki (TRENČÍN 1580); na sstoku barancza sem widela položenjho s nuožkamj obrezanimy (KRUPINA 1694); videla to dieťa v potoku hlavkou vo vode a nuožkami hore (S. ĽUPČA 1732 CM); dievča, dolu líhaj, sukňu hore zdvíhaj, rubáč navysoko, nvožky naširoko (PV 1796)
L. bot mačia, kočičia n. slamiha piesočná Helichrysum arenarium: kočzičzý nožyčzka, hledag plesnywecz; plesnywecz, niektery ho zowu maczia nuosska (HL 17. st); husacia, husia n. alchemilka obyčajná Alchemilla vulgaris: wezmy husacy nuožky (RT 17. st); alchemilla: nawratnik, husy nosska (NP 17. st); wezmy stracieg nuožky (RT 17. st) rastlina z rodu stračonôžka Delphinium; k 2: petasunculus: ssunečka, swinska nožička (KS 1763); k 4: kotlik, czo na brawy vkrop hregiu, y z nuosskami (ŽILINA 1594); litera M gest ze troch nožiček aneb čarek (MS 1749); petiolus: stupka, stupečka hrusskowá, nožička (KS 1763); -ový príd k 1: nuosskowuo futro lýsstie (KRUPINA 1721) z nožičiek

nožička p. noha

nôžka, nôžkový p. noha

nožný p. noha