nocou prísl. ▶ v čase od západu slnka do východu slnka, v nočnom čase, cez noc, v noci: kráčať, blúdiť n.; vlak uháňa n.; lišiak chodil n. do kurína; Nazrel do kôlne i do komory, ale dcéry nikde, akoby sa pod zem prepadla. Musela sa nocou vytratiť. [J. Balco]; Od tých čias nocou popod tento vrch sa dlho nijaký človek neopovážil prejsť. [A. Habovštiak] ◘ fraz. dňom i nocou al. zried. dňom-nocou bez prestania, neprestajne, stále, ustavične: budem pri tebe bdieť dňom i nocou; myslí naňho dňom-nocou
ustavične bez prestania, bez prerušenia, za každých okolností • neprestajne • stále • kniž. neustále: ustavične, neprestajne nám pomáha; stále, neustále sa pozerá na hodinky • jednostajne • jednostaj • zried. neustajne: jednostajne, jednostaj sa na čosi vypytuje • nepretržite • permanentne • trvalo • trvale: nepretržite, permanentne, trvalo nám naháňa strach • sústavne • systematicky • hovor. nonstop: sústavne, systematicky vyrušovať • vždy • hovor. vždycky: ustavične, vždy, vždycky sa kamsi ponáhľa • hovor.: večne • naveky • expr.: donekonečna • stále a stále • hovor. expr. do aleluja • expr. zried. večnovečne: večne, naveky má čosi proti mne; donekonečna, stále a stále opakuje to isté • hovor. furt • hovor. expr. furtom furt • hovor. zastaráv. furtom: furt, furtom sa na dačo vyhovára • nár. porád • fraz.: dňom i nocou • vo dne v noci • deň čo deň • v zime v lete • od začiatku do konca • v jednom kuse