Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp sssj sss ssj ma subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nože čast.

nože čast. expr. ▶ vyjadruje zdôraznené pobádanie, zdôraznenú výzvu (s náznakom rozkazu), prosbu al. láskavé povzbudenie do nejakej činnosti, no2, veď, veďže: synak, n. poď sem; n. už poď ďalej, neokúňaj sa; n. mi povedz, ako sa to stalo; n. sa už toľko netráp; Mara, nože daj upiecť z tých zemiakov, čo som priniesol od Šajbana. [L. Ťažký]; Nože, kmotre! Nože vypite! [M. Zelinka]; Otec, nože sa poďte chytro pozrieť, akú žabu som priviezol! - zavolal na dvore. [A. Habovštiak]; Zajedzte si z toho mäska! Dobré je. Nože, no! [J. F. Kunik]; Vrátnička hneď s figliarskym žmurknutím vyzvedá, nože, no, veď prezraďte, ako bolo v horárni. [V. Švenková]


nôž noža pl. N nože m. 1.nástroj zložený z dvoch základných častí, z čepele a rukoväti vyhotovených z rozličných materiálov, čepeľ je najčastejšie z ocele, používaný na rezanie, krájanie, vyrezávanie, bodanie a pod.: veľký, malý, dlhý, úzky, široký n.; pevný rovný, mierne zakrivený, špicatý n.; ostrý, tupý n.; n. s krátkou čepeľou; vreckový n.; príborový n.; kuchynský, mäsiarsky n.; lovecký, poľovnícky, rybársky, potápačský n.; hubársky, štepársky n.; chirurgický n. skalpel; zatvárací, vyskakovací, vrhací n.; keramický n. vyrobený z oxidu zirkónia, vyznačujúci sa veľkou tvrdosťou; obojručný, oberučný n. nástroj s dvoma rukoväťami na odstraňovanie zvyškov kôry z kmeňov, orezávanie dreva, opracovanie obrobkov a pod.; n. na chlieb; n. na otváranie listov; hrot, špic noža; súprava nožov; nabrúsiť n.; krájať, rezať, odkrojiť, odrezať klobásu nožom; prejsť palcom po ostrí noža; porezať sa nožom; bodnúť, pichnúť súpera nožom do krku; vraziť niekomu n. do chrbta, do srdcai fraz.; zaútočil naňho nožom; Vytiahol nôž a jednoducho rozrezal rukávy zimníka, lebo práve s tými si nevedel dať rady. [V. Šikula]; Jednoduchý chlap s rukami zjazvenými od rezbárskeho noža. [Vč 1974]; Viete správne prestrieť stôl? Viete, kam a ako položiť lyžicu, vidličku či nôž? [Cs 2003]hist. noc dlhých nožov vnútrostranícky puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.hovor. švajčiarsky nôž kvalitný viacúčelový zatvárací nôž, obyč. s helvétskym krížom na črienke, obsahujúci čepeľ s bezpečnostnou poistkou, otvárač na konzervy, na fľaše, skrutkovač, pilník na nechty, pinzetu a pod.; na špic, na hrot noža malé množstvo niečoho sypkého, práškového, štipku, trochu: pridať do polievky na špic noža korenia
2. i tech. ▶ ostrá rezná, obyč. kovová časť ručného náradia, rozličných nástrojov, rezacích al. obrábacích strojov a zariadení: žací n. kosačky; sústružnícke, hobľovacie nože špeciálne tyčovité nástroje na obrábanie kovov al. dreva, ktorých jeden koniec má vytvorené ostrie ako klin; drážkovací n.; tvarový n. nôž, ktorého ostrie má profil žiadaného tvaru; hrebeňový, závitový n. na rezanie závitov; n. hoblíka; rezná časť noža; frézovací n. súčasť snehovej frézy na odhŕňanie snehu
3. šport. nôž korčule ▶ dlhšia ostrá kovová (vymeniteľná) súčasť korčúľ na ľad pripevnená zospodu (na držiakoch): zraniť spoluhráča nožom korčule; vymeniť poškodené nože na hokejových korčuliach; fanúšikovia dlhých nožov rýchlokorčuľovania
4. lek. (Leksellov) gama nôž ▶ prístroj používaný v rádiochirurgii na jednorazové ožiarenie určitého objemu nezdravého tkaniva v mozgu: vykonať zákrok gama nožom; zriadiť pracovisko s gama nožom
5. nože pomn. region. ▶ jednoduché drevené zariadenie s ostrými kovovými lištami na rezanie kapusty, tekvice, uhoriek a pod., rezačka, krájač: Obzriem si nože na kapustu a poriadne ich vyleštím. [V. Šikula]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; expr. kričí/reve, akoby ho na nože bral, brali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. mať niekoho rád ako koza nôž neznášať, nenávidieť niekoho; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; byť s niekým na nože byť pohnevaný, v nepriateľstve s niekým; dá sa krájať nožom a) (o zafajčenom vzduchu v miestnosti, o tme, hmle a pod.) je taký hustý, taká hustá, že nič nevidno b) (o atmosfére) je veľmi napätá; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; expr. ísť pod nôž (o človeku) podstúpiť operáciu; mať nôž na krku al. [robiť niečo] s nožom na krku byť al. robiť niečo pod veľkým tlakom, pod nátlakom; publ. noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; priložiť niekomu nôž na krk hrozbou, vyhrážaním donútiť niekoho k niečomu; vraziť niekomu nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho; vraziť niekomu nôž do srdca spôsobiť niekomu veľkú duševnú bolesťparem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
zdrob.nožík; nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: dezertným nožíčkom olupujú jablká [L. Ballek]; Potom vzal do ruky malý nožíček a otvoril vzadu na budíku ligotavé dvierka. [D. Dušek]; nožisko2 -ka nožísk s., v sg. i m. zvel.: dlhokánske n.; nešermuj tým nožiskom!; Druhou [rukou] siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko, ktorým mohol zaklať dva bravy naraz. [M. Urban]; Čo? Nôž! Zakáľací nožisko. Ľudia zhíkli. [L. Ťažký]

nože 1. p. no 3 2. p. veď 3


no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jarpredsa: načo by išiel inam, predsa tu je domaa veďlebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznášveď ajveď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piťnár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídešnár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďženože: veď, veďže sa toľko netráppredsa: predsa sa mu nebudeš prosiťhovor. však: však sa do toho pusťnár. šak

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nože cit. i čast. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, núkanie, rozkaz, napomenutie: Jano, nože zapískaj túto! (Tim.) Nože jej povedz, nech mu dá pokoj! (Kuk.) Nože, moja milá, nože sa drž! (Žáry)

Morfologický analyzátor

nôž podstatné meno, mužský rod, neživotné

(jeden) nôž; (bez) noža; (k) nožu; (vidím) nôž; (o) noži; (s) nožom;

(dva) nože; (bez) nožov; (k) nožom; (vidím) nože; (o) nožoch; (s) nožmi;

Nože Nože nože_1 nože nože_2 nože
nôž
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nôž a rôzne adaptéry. Zatvárací nôž s čepeľou a pílkou vás vyjde
G (bez) noža sa do revíru bez poľovníckeho noža alebo dýky je, akoby šiel ženích
D (k) nožu koncepciou dnešnému loveckému nožu . Konečne sme sa dostali k vláde
A (vidím) nôž robiť, zovrieť mu ruky a zobrať mu nôž ? Klepotanie kovu o betón vrátilo
L (o) noži Neponúkla ho. Ale ani nesiahla po noži , ktorý ležal pri fľaši. Trpezlivo
I (s) nožom som sa k nemu a bodol som doňho nožom ; ale nôž cez neho prešiel ako
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) nože sivé oči Cassa prebodávali ako nože . „Nie, ak nevzniknú nepríjemnosti,
G (bez) nožov bola ale aj výstava gravírovaných nožov a chladných zbraní Ladislava
D (k) nožom s divinou.“ Otto Neuman slúži nožom ako veličenstvám. A nože bravúrne
A (vidím) nože človeka, ktorý vlastní takéto nože , dávajte si veľký pozor.“ Zvažoval
L (o) nožoch pociťovala bolesť, akoby kráčala po nožoch , poďakovala sa mu za svoj život
I (s) nožmi kosti. Víťazom medzi zdobenými nožmi sa stal Richard Chromý. Ján Cuník

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor