Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nože čast.

nože čast. expr. ▶ vyjadruje zdôraznené pobádanie, zdôraznenú výzvu (s náznakom rozkazu), prosbu al. láskavé povzbudenie do nejakej činnosti, no2, veď, veďže: synak, n. poď sem; n. už poď ďalej, neokúňaj sa; n. mi povedz, ako sa to stalo; n. sa už toľko netráp; Mara, nože daj upiecť z tých zemiakov, čo som priniesol od Šajbana. [L. Ťažký]; Nože, kmotre! Nože vypite! [M. Zelinka]; Otec, nože sa poďte chytro pozrieť, akú žabu som priviezol! - zavolal na dvore. [A. Habovštiak]; Zajedzte si z toho mäska! Dobré je. Nože, no! [J. F. Kunik]; Vrátnička hneď s figliarskym žmurknutím vyzvedá, nože, no, veď prezraďte, ako bolo v horárni. [V. Švenková]


nôž noža pl. N nože m. 1.nástroj zložený z dvoch základných častí, z čepele a rukoväti vyhotovených z rozličných materiálov, čepeľ je najčastejšie z ocele, používaný na rezanie, krájanie, vyrezávanie, bodanie a pod.: veľký, malý, dlhý, úzky, široký n.; pevný rovný, mierne zakrivený, špicatý n.; ostrý, tupý n.; n. s krátkou čepeľou; vreckový n.; príborový n.; kuchynský, mäsiarsky n.; lovecký, poľovnícky, rybársky, potápačský n.; hubársky, štepársky n.; chirurgický n. skalpel; zatvárací, vyskakovací, vrhací n.; keramický n. vyrobený z oxidu zirkónia, vyznačujúci sa veľkou tvrdosťou; obojručný, oberučný n. nástroj s dvoma rukoväťami na odstraňovanie zvyškov kôry z kmeňov, orezávanie dreva, opracovanie obrobkov a pod.; n. na chlieb; n. na otváranie listov; hrot, špic noža; súprava nožov; nabrúsiť n.; krájať, rezať, odkrojiť, odrezať klobásu nožom; prejsť palcom po ostrí noža; porezať sa nožom; bodnúť, pichnúť súpera nožom do krku; vraziť niekomu n. do chrbta, do srdcai fraz.; zaútočil naňho nožom; Vytiahol nôž a jednoducho rozrezal rukávy zimníka, lebo práve s tými si nevedel dať rady. [V. Šikula]; Jednoduchý chlap s rukami zjazvenými od rezbárskeho noža. [Vč 1974]; Viete správne prestrieť stôl? Viete, kam a ako položiť lyžicu, vidličku či nôž? [Cs 2003]hist. noc dlhých nožov vnútrostranícky puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.hovor. švajčiarsky nôž kvalitný viacúčelový zatvárací nôž, obyč. s helvétskym krížom na črienke, obsahujúci čepeľ s bezpečnostnou poistkou, otvárač na konzervy, na fľaše, skrutkovač, pilník na nechty, pinzetu a pod.; na špic, na hrot noža malé množstvo niečoho sypkého, práškového, štipku, trochu: pridať do polievky na špic noža korenia
2. i tech. ▶ ostrá rezná, obyč. kovová časť ručného náradia, rozličných nástrojov, rezacích al. obrábacích strojov a zariadení: žací n. kosačky; sústružnícke, hobľovacie nože špeciálne tyčovité nástroje na obrábanie kovov al. dreva, ktorých jeden koniec má vytvorené ostrie ako klin; drážkovací n.; tvarový n. nôž, ktorého ostrie má profil žiadaného tvaru; hrebeňový, závitový n. na rezanie závitov; n. hoblíka; rezná časť noža; frézovací n. súčasť snehovej frézy na odhŕňanie snehu
3. šport. nôž korčule ▶ dlhšia ostrá kovová (vymeniteľná) súčasť korčúľ na ľad pripevnená zospodu (na držiakoch): zraniť spoluhráča nožom korčule; vymeniť poškodené nože na hokejových korčuliach; fanúšikovia dlhých nožov rýchlokorčuľovania
4. lek. (Leksellov) gama nôž ▶ prístroj používaný v rádiochirurgii na jednorazové ožiarenie určitého objemu nezdravého tkaniva v mozgu: vykonať zákrok gama nožom; zriadiť pracovisko s gama nožom
5. nože pomn. region. ▶ jednoduché drevené zariadenie s ostrými kovovými lištami na rezanie kapusty, tekvice, uhoriek a pod., rezačka, krájač: Obzriem si nože na kapustu a poriadne ich vyleštím. [V. Šikula]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; expr. kričí/reve, akoby ho na nože bral, brali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. mať niekoho rád ako koza nôž neznášať, nenávidieť niekoho; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; byť s niekým na nože byť pohnevaný, v nepriateľstve s niekým; dá sa krájať nožom a) (o zafajčenom vzduchu v miestnosti, o tme, hmle a pod.) je taký hustý, taká hustá, že nič nevidno b) (o atmosfére) je veľmi napätá; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; expr. ísť pod nôž (o človeku) podstúpiť operáciu; mať nôž na krku al. [robiť niečo] s nožom na krku byť al. robiť niečo pod veľkým tlakom, pod nátlakom; publ. noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; priložiť niekomu nôž na krk hrozbou, vyhrážaním donútiť niekoho k niečomu; vraziť niekomu nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho; vraziť niekomu nôž do srdca spôsobiť niekomu veľkú duševnú bolesťparem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
zdrob.nožík; nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: dezertným nožíčkom olupujú jablká [L. Ballek]; Potom vzal do ruky malý nožíček a otvoril vzadu na budíku ligotavé dvierka. [D. Dušek]; nožisko2 -ka nožísk s., v sg. i m. zvel.: dlhokánske n.; nešermuj tým nožiskom!; Druhou [rukou] siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko, ktorým mohol zaklať dva bravy naraz. [M. Urban]; Čo? Nôž! Zakáľací nožisko. Ľudia zhíkli. [L. Ťažký]

-e/22989619±26198 18.63: interjekcie 10200→10042
+75
−74
panebože/3034→3052
+0
−4
bože/1506 kristepane/1436 vitajte/1401 nože/906 he/535 nate/259 ahojte/197 kriste/157 ave/270→142
+54
−58
čaute/130 hajde/71 ale/49 (15/201)

-ože/138058±4 1.83: interjekcie 5446→5464
+0
−4
panebože/3034→3052
+0
−4
bože/1506 nože/906

-ože/138058±4: substantíva m. neživ. N+A pl. 1008 nože/980 mrože/28

-že/2591337±26 18.05: substantíva m. neživ. N+A pl. 2804±8 kríže/1119 nože/980 Baláže/219 slíže/110→170
+0
−8
ostrieže/170 že/47 ježe/46 mrože/28 (7/25)

-že/2591337±26 36.39: interjekcie 5469→5487
+0
−4
panebože/3034→3052
+0
−4
bože/1506 nože/906 hojže/12 hľaďže/8 (1/3)

nože 1. p. no 3 2. p. veď 3


no 1. vyjadruje pohrozenie • nonopozor: No, nono, pozor, nesmieš skočiť!

2. vyjadruje váhanie, rozpaky, uvažovanie, pohŕdanie, znevažovanie a pod. • nužmno: No, nuž, už by sme mali ísť. No, mno, myslíš, že je to dosť?

3. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, výzvu a pod. • noženolen: No(že), nolen, daj sa už do práce!nužtakteda: Nuž, tak, teda poďme, aby sme neprišli neskoro!hovor. taže: Taže, dajte mi už pokoj!

4. p. áno 5. p. ale 1, však 1


veď 1. vyjadruje priraďovací vysvetľovací vzťah • však: v prírode všetko ožíva, veď, však sa blíži jarpredsa: načo by išiel inam, predsa tu je domaa veďlebo veď: škoda sa rozčuľovať, a veď, lebo veď ho poznášveď ajveď i: šálku neumyl, veď aj, veď i ráno bude z nej piťnár. šak

2. v nadväznosti na kontext vyjadruje utvrdenie sa v mienke, vyjadruje vyhrážku a pod. • však: veď, však má s ním stále trápenie; veď, však ty ešte raz prídešnár. šak

3. uvádza vetu s funkciou pôsobiť na prijímateľa, vyjadruje pobádanie, výzvu • expr.: veďženože: veď, veďže sa toľko netráppredsa: predsa sa mu nebudeš prosiťhovor. však: však sa do toho pusťnár. šak

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nože cit. i čast. vyjadruje povzbudzovanie, pobádanie, núkanie, rozkaz, napomenutie: Jano, nože zapískaj túto! (Tim.) Nože jej povedz, nech mu dá pokoj! (Kuk.) Nože, moja milá, nože sa drž! (Žáry)

nože m. pomn. čiast. strsl, zsl špeciálne zariadenie na rezanie
a. kapusty, strúhadlo na kapustu: Kapusta sa rezala na takíh velkíh nožoch (V. Maňa VRB); Ďe kladávaľi veľa kapusťi, tan hu strúhaľi na nožach (Pukanec LVI); Nože na kapustu, to bóv rám, deska a v néj dva ostré nože (Trakovice HLO); Kapustu kúpili, poton si vipoščali nože (Ružindol TRN); Z nožami zme drobeli kapustu (Riečnica KNM)
L. kapustové nože (Bošáca TRČ), nože na zelé (Štefanov SEN), nože na kapustu (Lukáčovce HLO) - nože na rezanie kapusty
F. chodzí jak kapusné nože (Brestovany TRN) - behá z miesta na miesto; kníše sa pri chôdzi z boka na bok
b. uhoriek, tekvice ap.: Moje nože krájajú uharki naťenko (Návojovce TOP)

nože čast. strsl nože no, vyjadruje pobádanie, veďže: Nože mi nakľep kosu! (Turč. Peter MAR); Nože ti vraj sprobuj preciedzaťi cez ďevaď íhäu̯! (Kokava n. Rim. RS); Nože no, choj mi ziať tú fiertuchu bielu! (Detva ZVO); Nože, nak sa len páči s toho chlebíka! (St. Hory BB)

nože m. pomn. čiast. strsl, zsl špeciálne zariadenie na rezanie
a. kapusty, strúhadlo na kapustu: Kapusta sa rezala na takíh velkíh nožoch (V. Maňa VRB); Ďe kladávaľi veľa kapusťi, tan hu strúhaľi na nožach (Pukanec LVI); Nože na kapustu, to bóv rám, deska a v néj dva ostré nože (Trakovice HLO); Kapustu kúpili, poton si vipoščali nože (Ružindol TRN); Z nožami zme drobeli kapustu (Riečnica KNM)
L. kapustové nože (Bošáca TRČ), nože na zelé (Štefanov SEN), nože na kapustu (Lukáčovce HLO) - nože na rezanie kapusty
F. chodzí jak kapusné nože (Brestovany TRN) - behá z miesta na miesto; kníše sa pri chôdzi z boka na bok
b. uhoriek, tekvice ap.: Moje nože krájajú uharki naťenko (Návojovce TOP)

nože čast. strsl nože no, vyjadruje pobádanie, veďže: Nože mi nakľep kosu! (Turč. Peter MAR); Nože ti vraj sprobuj preciedzaťi cez ďevaď íhäu̯! (Kokava n. Rim. RS); Nože no, choj mi ziať tú fiertuchu bielu! (Detva ZVO); Nože, nak sa len páči s toho chlebíka! (St. Hory BB)

nože čast vyj. pobádanie: nože, už, hudci, zahrajte; nože, za tú moju prácu, dajteže mi dobrú plácu (PV 18. st)

Nože Nože nože_1 nože nože_2 nože
nôž
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nôž a rôzne adaptéry. Zatvárací nôž s čepeľou a pílkou vás vyjde
G (bez) noža sa do revíru bez poľovníckeho noža alebo dýky je, akoby šiel ženích
D (k) nožu koncepciou dnešnému loveckému nožu . Konečne sme sa dostali k vláde
A (vidím) nôž robiť, zovrieť mu ruky a zobrať mu nôž ? Klepotanie kovu o betón vrátilo
L (o) noži Neponúkla ho. Ale ani nesiahla po noži , ktorý ležal pri fľaši. Trpezlivo
I (s) nožom som sa k nemu a bodol som doňho nožom ; ale nôž cez neho prešiel ako
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (dva) nože sivé oči Cassa prebodávali ako nože . „Nie, ak nevzniknú nepríjemnosti,
G (bez) nožov bola ale aj výstava gravírovaných nožov a chladných zbraní Ladislava
D (k) nožom s divinou.“ Otto Neuman slúži nožom ako veličenstvám. A nože bravúrne
A (vidím) nože človeka, ktorý vlastní takéto nože , dávajte si veľký pozor.“ Zvažoval
L (o) nožoch pociťovala bolesť, akoby kráčala po nožoch , poďakovala sa mu za svoj život
I (s) nožmi kosti. Víťazom medzi zdobenými nožmi sa stal Richard Chromý. Ján Cuník
ale nože, to bolo mais les couteaux, c'était
nože s pevnou čepeľou couteaux à lame fixe

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu