Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst

nôž noža m. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky: kuchynský, štepársky n.; vreckový n. nožík; ostrý n.; vraziť niekomu n. do chrbta i fraz. zradiť ho; vraziť niekomu n. do srdca i fraz. spôsobiť mu bolesť, žiaľ; tech. hobľovací n. súčasť stroja

expr. kričí, reve ap., akoby ho na n-e bral veľmi; mať niekoho rád ako koza n.; byť s niekým na n-e vo veľkom nepriateľstve; vyhrotiť ap. niečo na ostrie n-a; expr. ísť pod n. na operáciu;

nožík -a m.

1. zdrob. menší nôž so zasúvacou čepeľou: vreckový n.

2. nôž;

nožíček -čka m. zdrob.;

nožisko2 -a -žísk s., N a A jedn. i m. zvel.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nožík ‑a m.; nožíček ‑čka m.

nožík -ka pl. N -ky m.


nožík -ka pl. N -ky, nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob.

nožík -ka pl. N -ky m. 1. zdrob.malý nôž: dostať svoj prvý n.; Vybral si [Janko Hraško] z halienky nožík, prevŕtal dierku na škatuli aj na vaku a pospúšťal rad-radom všetky dukáty na cestu. [M. Ďuríčková]; zrazu som nemohol uveriť vlastným očiam - zbadal som nožík, ktorý je pre mnohých symbolom detstva - rybičku [InZ 2002]
2. ▶ (menší) nástroj z ocele al. iného kovu skladajúci sa z čepele a rúčky, používaný na rezanie, krájanie, nôž: vreckový n.; strieborný, dezertný n.; kuchynský, štepársky n.; univerzálny cestovný n.; n. na ovocie; treba nabrúsiť všetky nožíky; krájať slaninu ostrým, tupým nožíkom; rezbárskym nožíkom vyrezával čosi z dreva; Veď by som ho [nôž] ani od vás nepýtal, ale čože by som si tu v hore bez nožíka počal? [V. Šikula]
fraz. expr. niekomu sa [pri niečom] otvára nožík vo vrecku niečo (určitá situácia, niečie vyjadrenie, konanie) vyvoláva v niekom podráždenie, rozčúlenie, odpor
zdrob. nožíčeknôž


nôž noža pl. N nože m. 1.nástroj zložený z dvoch základných častí, z čepele a rukoväti vyhotovených z rozličných materiálov, čepeľ je najčastejšie z ocele, používaný na rezanie, krájanie, vyrezávanie, bodanie a pod.: veľký, malý, dlhý, úzky, široký n.; pevný rovný, mierne zakrivený, špicatý n.; ostrý, tupý n.; n. s krátkou čepeľou; vreckový n.; príborový n.; kuchynský, mäsiarsky n.; lovecký, poľovnícky, rybársky, potápačský n.; hubársky, štepársky n.; chirurgický n. skalpel; zatvárací, vyskakovací, vrhací n.; keramický n. vyrobený z oxidu zirkónia, vyznačujúci sa veľkou tvrdosťou; obojručný, oberučný n. nástroj s dvoma rukoväťami na odstraňovanie zvyškov kôry z kmeňov, orezávanie dreva, opracovanie obrobkov a pod.; n. na chlieb; n. na otváranie listov; hrot, špic noža; súprava nožov; nabrúsiť n.; krájať, rezať, odkrojiť, odrezať klobásu nožom; prejsť palcom po ostrí noža; porezať sa nožom; bodnúť, pichnúť súpera nožom do krku; vraziť niekomu n. do chrbta, do srdcai fraz.; zaútočil naňho nožom; Vytiahol nôž a jednoducho rozrezal rukávy zimníka, lebo práve s tými si nevedel dať rady. [V. Šikula]; Jednoduchý chlap s rukami zjazvenými od rezbárskeho noža. [Vč 1974]; Viete správne prestrieť stôl? Viete, kam a ako položiť lyžicu, vidličku či nôž? [Cs 2003]hist. noc dlhých nožov vnútrostranícky puč vnútri Národnosocialistickej nemeckej robotníckej strany 30. júna 1934, pri ktorom boli vyvraždení odporcovia a konkurenti A. Hitlera, ↗ i fraz.hovor. švajčiarsky nôž kvalitný viacúčelový zatvárací nôž, obyč. s helvétskym krížom na črienke, obsahujúci čepeľ s bezpečnostnou poistkou, otvárač na konzervy, na fľaše, skrutkovač, pilník na nechty, pinzetu a pod.; na špic, na hrot noža malé množstvo niečoho sypkého, práškového, štipku, trochu: pridať do polievky na špic noža korenia
2. i tech. ▶ ostrá rezná, obyč. kovová časť ručného náradia, rozličných nástrojov, rezacích al. obrábacích strojov a zariadení: žací n. kosačky; sústružnícke, hobľovacie nože špeciálne tyčovité nástroje na obrábanie kovov al. dreva, ktorých jeden koniec má vytvorené ostrie ako klin; drážkovací n.; tvarový n. nôž, ktorého ostrie má profil žiadaného tvaru; hrebeňový, závitový n. na rezanie závitov; n. hoblíka; rezná časť noža; frézovací n. súčasť snehovej frézy na odhŕňanie snehu
3. šport. nôž korčule ▶ dlhšia ostrá kovová (vymeniteľná) súčasť korčúľ na ľad pripevnená zospodu (na držiakoch): zraniť spoluhráča nožom korčule; vymeniť poškodené nože na hokejových korčuliach; fanúšikovia dlhých nožov rýchlokorčuľovania
4. lek. (Leksellov) gama nôž ▶ prístroj používaný v rádiochirurgii na jednorazové ožiarenie určitého objemu nezdravého tkaniva v mozgu: vykonať zákrok gama nožom; zriadiť pracovisko s gama nožom
5. nože pomn. region. ▶ jednoduché drevené zariadenie s ostrými kovovými lištami na rezanie kapusty, tekvice, uhoriek a pod., rezačka, krájač: Obzriem si nože na kapustu a poriadne ich vyleštím. [V. Šikula]
fraz. čakať ako koza na nôž byť zmierený s tým, čo príde, trpne očakávať nepriaznivý osud; expr. kričí/reve, akoby ho na nože bral, brali kričí veľmi hlasno a prenikavo; expr. mať niekoho rád ako koza nôž neznášať, nenávidieť niekoho; zuby ostré ako nože veľmi ostré zuby; byť s niekým na nože byť pohnevaný, v nepriateľstve s niekým; dá sa krájať nožom a) (o zafajčenom vzduchu v miestnosti, o tme, hmle a pod.) je taký hustý, taká hustá, že nič nevidno b) (o atmosfére) je veľmi napätá; hnať/dohnať niečo na ostrie noža vyhrocovať, vyhrotiť, vystupňovať spor, situáciu a pod.; expr. ísť pod nôž (o človeku) podstúpiť operáciu; mať nôž na krku al. [robiť niečo] s nožom na krku byť al. robiť niečo pod veľkým tlakom, pod nátlakom; publ. noc dlhých nožov likvidácia politických odporcov; priložiť niekomu nôž na krk hrozbou, vyhrážaním donútiť niekoho k niečomu; vraziť niekomu nôž do chrbta a) zákerne, zradne napadnúť niekoho b) podlo zradiť niekoho; vraziť niekomu nôž do srdca spôsobiť niekomu veľkú duševnú bolesťparem. nechytaj nôž za ostrie treba byť opatrný
zdrob.nožík; nožíček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: dezertným nožíčkom olupujú jablká [L. Ballek]; Potom vzal do ruky malý nožíček a otvoril vzadu na budíku ligotavé dvierka. [D. Dušek]; nožisko2 -ka nožísk s., v sg. i m. zvel.: dlhokánske n.; nešermuj tým nožiskom!; Druhou [rukou] siahol do rukáva a vytiahol odtiaľ nožisko, ktorým mohol zaklať dva bravy naraz. [M. Urban]; Čo? Nôž! Zakáľací nožisko. Ľudia zhíkli. [L. Ťažký]

nožík p. nôž


nôž nástroj, obyč. ručný na rezanie a krájanie pozostávajúci z čepele a rúčky • nožík: kuchynský nôž, nožík; naostriť nože, nožíkyexpr. žabykláč (vreckový nožík, obyč. lacný) • hovor. rybka (nožík v tvare rybky) • hovor. expr. sarajevo (lacný vreckový nožík) • hovor. expr. bičak (vreckový nožík) • hovor. expr. krivák (zakrivený nôž) • hovor. expr. konidráč (vydratý, tupý nôž) • skalpel (chirurgický nôž) • tesák (poľovnícky nôž) • mačeta (nôž používaný pri prácach v pralese al. na plantážach)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nožík p. nôž


nôž, noža m. ostrý nástroj z ocele al. z iného kovu na krájanie a rezanie, zried. i bodanie, skladajúci sa z čepele a rukoväti: kuchynský n.; strieborný n.; ostrý n. (ako britva), tupý n. (ako pílka); krájať chlieb, zeleninu n-om; nabrúsiť n.; bodnúť niekoho n-om; slová ako ostrie n-a veľmi ostré, kritické; hlas tenký a ostrý ako nôž (Gráf) nepríjemný; lek. pitevný, chirurgický n.; poľov. lovecký, poľovnícky n.; ovoc. očkovací, štepársky n.; oberučný n. s rukoväťou na oboch koncoch; stol. hobľovací n.; tech. tokársky n. nástroj na používaný na obrábanie nejakého predmetu

vraziť niekomu n. do chrbta zákerne si počínať voči niekomu; vraziť niekomu n. do srdca veľmi ho zarmútiť, spôsobiť mu veľkú duševnú bolesť; hovor. byť s niekým na n-e žiť v nepriateľstve, neznášať sa; ísť na n-e viesť spor do krajnosti; stavať, vyhrotiť niečo na ostrie n-a žiadať rozhodné riešenie; vreští, fajčí, kričí, akoby ho (ju) na n-e bral prenikavo; hovor. mať niekoho rád ako koza n. nenávidieť ho; Čo na nôž, to za groš (úsl.) treba všetko kupovať (do domácnosti). Nechytaj nôž za ostrie (prísl.) treba byť opatrný;

nožový príd.;

nožík, -a m. zdrob. malý nôž, najmä so zasúvacou čepeľou nosený vo vrecku: vreckový n.; pren. zried. nabrúsiť svoj kritický nožík (Vlč.) pripraviť sa na ostrú kritiku;

nožíček, -čka m. zdrob. expr.;

nožisko2, -a str. i m. zvel.

nožík m. (nužik)
1. csl nástroj na rezanie, krájanie zložený z rúčky a čepele, nôž: No a poton, vieťe čo, ako pri svadbe zaľi ťekvicu a nožík a už dookola išľi s tou ťekvicou a ponúkaľi ako s koláčon (Lišov KRU); Friško mi podaj volákí nožík! (Zvončín TRN); Tupi nožig hleb ňekraja, ľem hudľi, chudľi (Nováčany MOL); Z nožikom zme kraľi (Baldovce LVO)
L. potkúvačskí nožík (Priekopa MAR), kriví nožík (Černová RUŽ) - podkúvačský nôž zakončený ostrým oblúčikom na strúhanie kopyta; ščipací nožík (Limbach MOD) - štepársky nôž; horní nožík (Hor. Lovčice TRN) - časť vinohradníckych nožníc; zakrútení nožík (Turá Lúka MYJ) - zahnutý včelársky nôž na vyrezávanie súšia z klátov; na nožík (Spiš. Štvrtok LVO) - chlapčenská hra s nožíkom
2. csl menší nôž so zasúvacou čepeľou, zatvárací nôž: Choďil po otpustoh a predaval nožiki (Bobrov NÁM); Nvažik som si zlomil (Kameňany REV); Nožíg zlámal (V. Rovné BYT); Odrezal sebe slaňini z nužikem (Dl. Lúka BAR)
L. vreckoví nožík (Pukanec LVI) - malý zatvárací nôž
F. nožík sa mi od vína vo vrecku otvára (Pukanec LVI) - víno je kyslé; porá_ca mi nožíg ve vačku otvírá (Zvončín TRN) - veľmi sa hnevám
3. zried. žiletka na holenie: Z ednim nožíkom se lem dva razi oholím (Rochovce ROŽ); nožíček m. zdrob. expr. k 1: Tak som viťáhol s kešeňe nožíček a odrezal som si takú porádnu palicu (Dol. Štefanov TRS); Z nožíškom si pokrájéj to jabúško (Rochovce ROŽ)


nužik p. nožík

nožíček, nožík p. nôž


nôž [nôž, núž], nožík m
1. (ručný) nástroj na rezanie a krájanie, používaný aj ako zbraň: ktoz s nozem boyowal, tomu gde o hrdlo a ten, czo s meczem bogowal, o ruku (ŽK 1473); pylky ze dwoma dlacy a dwema nozyky, czuo sstepy sprawugy, w gednom puzdre (BYTČA 1606); ostatne potrawy z nožem aneb widličkamj se beru (KoB 1666); futral s par nožmj (s) stryebernimy cžrenkamy (KRUPINA 1691);
x. pren toto wssecko w mladem weku w sskolach ma byti obrezano, a to nožjkem ostrim (SP 1696) nekompromisne; wsselike trny a gine sskodliwe wecy a nečistoty musy Mogžiss nožem zakona sweho odrezaty a odťaty (COB 17. st) pomocou zákona odstrániť; (mnísi) nužem (!) poslussnosty wuli swú wlastnú obrezugi (VP 1764) poslušnosťou
L. felčiarsky, žilu púšťajúci n. skalpel: scalprum chirurgicum: pússťadlo, žilu pússtagjcy núž aneb ranu čistjcy nožjk (KS 1763); scalper: nuž felčzarsky (VLS 18. st); mäsiarsky n. na zabíjanie: masar krmny dobitek masarskjm nožem zabjga (KoB 1666); clunaculum: masarsky nuž (LC 1707); oberučny n. na strúhanie, strúhací, s dvoma rúčkami: oberuczny nuoš (D. ŠTUBŇA 1578); bednar dela z prutow lysstenjch na struhácem stolcy z oberučnym nožem obručy a z drewa desky (:duhy:) (OP 1685); vincúrsky, vínny n. vinohradnícky: poriska z winiho noža (KRUPINA 1741); vinitoria falx: žabka, núž wincúrsky, winicu obrezagny (KS 1763)
2. i pomn zložitejšie zariadenie s nožmi: geden nuoz okowaczy, geden pluch (s. l. 1583); nože zahradniczke no 1 (TRENČÍN 1647) záhradnícke nožnice
3. pomn zariadenie na drobenie kapusty: kapustne stolycze z nossmy (BYTČA 1606); nože kapustne z truhlicemy 2 (ORAVA 1611); nože na kapustu drobenia (KRUPINA 1683); nože kapusne (URMÍN 1766);
L. (za) koniec, špic n-a malé množstvo niečoho, kt. sa tam zmestí: pomiessag mezy to 2 konce nože rozetreného sseffranu (RT 17. st); nasjp tež do toho za sspic noža sal saturni (PL 1787)
F. nekaždy kucharem bywa ten, kdo nuž dluhy nosywa (SiN 1678); -ový príd k 1: dorsum cultellorum: nožowé tupé (KS 1763) chrbát, op. ostrie noža; aby se ani z nožowim a sspicom skrze žadnu fugu naskrze pregitj nemohlo (PUKANEC 1782);
L. za dwa konce nožowe (RT 17. st) dve štipky; -íček dem k 1: sprawce stromuw nožjčkom mlade prutiky klesny (KoB 1666); scalper: nožjček, s kterym hnyle masso wyrezugú (KS 1763);
x. pren (Boh vdovám) po nožičku dawa z darú (SR 17. st) veľmi málo

Nožík Nožík
nožík
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) nožík
G (bez) nožíka
D (k) nožíku
A (vidím) nožík
L (o) nožíku
I (s) nožíkom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) nožíky
G (bez) nožíkov
D (k) nožíkom
A (vidím) nožíky
L (o) nožíkoch
I (s) nožíkmi
vreckové nožíky a ostatné de poche -canifs-, et autres

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu