Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

noc -i ž. čas medzi západom a východom slnka, op. deň (význ. 2): tmavá, hviezdnatá n.; v n-i za tmy; spať celú n., túlať sa po n-iach; byť, ostať niekde na, cez n.; → polárna n.; → biele n-i; Veľká n. kresť. sviatok zmŕtvychvstania Krista; dobrú n.! pozdrav

● čierny ako n. úplne; vo dne v n-i, dňom i n-ou; od rána, od svitu do n-i celý deň; nemať → dňa ani n-i;

nočný príd.: n. čas, n-é ticho; n. strážnik strážiaci v noci; n. hmyz; n-á lampa; n-á košeľa; n. podnik otvorený do neskorej noci;

nočná ž. pracovná zmena, služba v noci: ísť na n-ú, mať n-ú;

nôcka -y -cok ž. zdrob. expr.

nočná -nej pl. N -né G -ných ž.

nočná -nej pl. N -né G -ných ž. hovor. ▶ pracovná zmena, služba v noci, nočná zmena; op. denná: mať nočnú; mávať nočné; ísť na nočnú; vrátiť sa z nočnej; musí sa vyspať po nočnej; V zasadačke bolo dvadsať chlapov a niektorí ostali aj z nočnej a predčasne prichádzali aj chalani z poobedňajšej. [D. Dán]; pren. A nestalo sa nič iné, len to, že slnko sa pobralo na nočnú - svietiť na druhú pologuľu tejto planéty. [Sme 1998]

nočná ž. spodst. nov. nočná pracovná zmena: Si bou̯ v nočňej? (Kraľovany DK); Okolo baňí robievali aj nočňie (Likavka RUŽ); Ňékeré si cez nočnú aj trocha podrémali (Lapáš NIT)