nikto1, nik nikoho nikomu nikoho nikom nikým zám. vymedzovacie substantívne v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie, neprítomnosť osoby, ani jeden človek, nijaký, žiadny človek (z istého množstva): n. tu nie je; na stanici ho n. nečakal; prišiel niekto? - n.; n. sa nezranil; všetci boli ticho, n. ani nemukol; o nikom nepovedal zlého slova; nikdy ho tam nik nevidel; Napokon všetko dobre dopadne, len nikto nevie, kedy je napokon. [I. Kadlečík]; A nestariem sa do nikoho! A nechcem od nikoho nič! [L. Ballek]; V herni okrem nich nebolo nikoho. [J. Uličiansky]; Tváril som sa, že mi na nikom a na ničom nezáleží. [V. Šikula]; Neviete, nehovoril o tom s nikým? - Ten sa veru nikomu nezveroval. [A. Baláž] ◘ fraz. nemať nikoho [na svete] a) žiť sám, cítiť sa osamelý b) byť sirotou; nemať s nikým nič nebyť s nijakým človekom spojený, nebyť nikomu ničím zaviazaný; nenechať nikoho na pochybách, [že...] všetkých presvedčiť o niečom; neostať nikomu nič dlžný vždy všetko vrátiť, oplatiť (obyč. zlé, nepríjemné); nik/nikto nie je neomylný! každý sa niekedy mýli, pomýli; nikoho do toho nič žiadneho iného človeka sa to netýka, žiadny iný človek nemá právo do toho zasahovať nikto mu z nosa neodhryzne al. nos mu nikto/nik neodhryzne nič sa mu nestane, nemusí sa báť ◘ parem. nikto učený z neba nespadol každý sa musí učiť a každý zo začiatku robí aj chyby
nikto2 nikoho m. 1. v kladných vetách ▶ nejestvujúci človek: pre koho to robíš? - pre nikoho, len tak, pre zábavu; darilo sa mu ako ešte nikomu; Po kútoch dôb si píšem básne pre nikoho. [P. Valent]; Asfaltový chodník delí burinové územie nikoho od upraveného parku. [Vč 1979]
2. hovor. pejor. ▶ kto nemá nijaký vplyv, bezvýznamný človek; syn. niktoš, nič2, nula2: správaním mu dali najavo, že je n.; Bol som skutočne nikto, najposlednejší, hanbil som sa. Nič som nemal, nič som nedosiahol. [A. P. Mráz]; Ja už nie som nijaký advokát, som nikto. Obyčajná nula. [J. Balco]