nikto, nik -koho
I. zám. vymedz. popiera jestvovanie osoby, ani jeden človek, žiadny človek: v dome nie je n., n-ho sa nebojí
● nemať n-ho byť sám, bez rodiny ap.; n. učený z neba nespadol
II. nikto m.
1. nejestvujúci človek: staval dom vlastne pre n-ho
2. hovor. pejor. bezvýznamný človek, niktoš, nič, nula: ty n., ty nám nebudeš rozkazovať!
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebol • ani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásil • žiaden • žiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomohol • expr. zried.: pranikto • pranik • poet. zastar.: nižiaden • nižiadny (Rázus) • fraz.: ani živá duša • ani živá noha
2. p. niktoš 1
nikto i nik, nikoho zám. neurč.
1. nijaký človek, ani jeden človek, žiaden: Ja sa nikomu prosiť nebudem. (Al.) Kričím, volám, nikto nič (Taj.) nikto sa neozval. Ale s odpoveďou sa nik neponáhľal. (Fr. Kráľ); nemať s nikým nič nemať nijaké styky, záväzky, povinnosti ap. voči niekomu; n. na svete vôbec nikto; nemať nikoho byť bez príbuzných a priateľov, žiť sám; n. ani nedýchal všetci boli zaujatí niečím, sústredení;
2. spodst. bezvýznamný, nič nemajúci človek: Ty nikto, ty červ, ty mi budeš odporovať? (Jégé) Ty krpec, či som ti ja nikto... há? (Min.)