nikto, nik -koho
I. zám. vymedz. popiera jestvovanie osoby, ani jeden človek, žiadny človek: v dome nie je n., n-ho sa nebojí
● nemať n-ho byť sám, bez rodiny ap.; n. učený z neba nespadol
II. nikto m.
1. nejestvujúci človek: staval dom vlastne pre n-ho
2. hovor. pejor. bezvýznamný človek, niktoš, nič, nula: ty n., ty nám nebudeš rozkazovať!
nikto, nik nikoho nikomu nikoho nikom nikým zám. vymedzovacie substantívne
nikto nikoho m.
nikto1, nik nikoho nikomu nikoho nikom nikým zám. vymedzovacie substantívne v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie, neprítomnosť osoby, ani jeden človek, nijaký, žiadny človek (z istého množstva): n. tu nie je; na stanici ho n. nečakal; prišiel niekto? - n.; n. sa nezranil; všetci boli ticho, n. ani nemukol; o nikom nepovedal zlého slova; nikdy ho tam nik nevidel; Napokon všetko dobre dopadne, len nikto nevie, kedy je napokon. [I. Kadlečík]; A nestariem sa do nikoho! A nechcem od nikoho nič! [L. Ballek]; V herni okrem nich nebolo nikoho. [J. Uličiansky]; Tváril som sa, že mi na nikom a na ničom nezáleží. [V. Šikula]; Neviete, nehovoril o tom s nikým? - Ten sa veru nikomu nezveroval. [A. Baláž] ◘ fraz. nemať nikoho [na svete] a) žiť sám, cítiť sa osamelý b) byť sirotou; nemať s nikým nič nebyť s nijakým človekom spojený, nebyť nikomu ničím zaviazaný; nenechať nikoho na pochybách, [že...] všetkých presvedčiť o niečom; neostať nikomu nič dlžný vždy všetko vrátiť, oplatiť (obyč. zlé, nepríjemné); nik/nikto nie je neomylný! každý sa niekedy mýli, pomýli; nikoho do toho nič žiadneho iného človeka sa to netýka, žiadny iný človek nemá právo do toho zasahovať nikto mu z nosa neodhryzne al. nos mu nikto/nik neodhryzne nič sa mu nestane, nemusí sa báť ◘ parem. nikto učený z neba nespadol každý sa musí učiť a každý zo začiatku robí aj chyby
nikto2 nikoho m. 1. v kladných vetách ▶ nejestvujúci človek: pre koho to robíš? - pre nikoho, len tak, pre zábavu; darilo sa mu ako ešte nikomu; Po kútoch dôb si píšem básne pre nikoho. [P. Valent]; Asfaltový chodník delí burinové územie nikoho od upraveného parku. [Vč 1979] 2. hovor. pejor. ▶ kto nemá nijaký vplyv, bezvýznamný človek; syn. niktoš, nič2, nula2: správaním mu dali najavo, že je n.; Bol som skutočne nikto, najposlednejší, hanbil som sa. Nič som nemal, nič som nedosiahol. [A. P. Mráz]; Ja už nie som nijaký advokát, som nikto. Obyčajná nula. [J. Balco]
niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktoš • hovor. pejor.: nikto • nik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať! • hovor. pejor. nula: je to spoločenská nula • pejor.: skaderuka-skadenoha • handrár • šiflikár • šuflikár • obšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenec • pejor. nič: mne je on nič • expr.: ledačo • ledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničiga • subšt. nímand
2. p. naničhodník
nikto 1. popiera jestvovanie osoby; ani jeden človek, nijaký človek • nik: nikto, nik tam nebol • ani jeden: nikto, ani jeden sa neprihlásil • žiaden • žiadny: žiaden, žiadny z nich nám nepomohol • expr. zried.: pranikto • pranik • poet. zastar.: nižiaden • nižiadny (Rázus) • fraz.: ani živá duša • ani živá noha
2. p. niktoš 1
nikto i nik, nikoho zám. neurč.
1. nijaký človek, ani jeden človek, žiaden: Ja sa nikomu prosiť nebudem. (Al.) Kričím, volám, nikto nič (Taj.) nikto sa neozval. Ale s odpoveďou sa nik neponáhľal. (Fr. Kráľ); nemať s nikým nič nemať nijaké styky, záväzky, povinnosti ap. voči niekomu; n. na svete vôbec nikto; nemať nikoho byť bez príbuzných a priateľov, žiť sám; n. ani nedýchal všetci boli zaujatí niečím, sústredení;
2. spodst. bezvýznamný, nič nemajúci človek: Ty nikto, ty červ, ty mi budeš odporovať? (Jégé) Ty krpec, či som ti ja nikto... há? (Min.)
nido p. nikto
nigdo p. nikto
nichto p. nikto
nik p. nikto
nikto i nik (ňichto, nigdo, ňido) zám. vymedz. csl popiera jestvovanie osoby, žiadny človek, ani jeden človek: Ňepovedala som to aňi maťeri, aňi ňikomu (Žaškov DK); Ňik tu ňebou̯ (Bobrovec LM); Hľaďím, vizerám, aľe ňichto tu ňebou̯ (Králiky BB); Ňig íh ňepoznau̯, skäďe boľi, skäďe ňie (Podkonice BB); Do toho koša̋ra ňig ňevuojďe (Kokava n. Rim. RS); Ňido ňebou̯ doma (Bánovce n. Bebr.); Ňikoho ňikedi nesceu̯ miet pri voze (Záh. Ves MAL); Nigdo mu nescel na pohre_poščat, nikeho nebolo (Ružindol TRN); Nido sa ích (koláčov) ani nedotkov (Červeník HLO); Ňichto dofčiľ ňevedzel (Brvnište PB); Ket śe krava oceľela, ňič śe ňikomu ňepožičalo, žebi ňevźal chasen (Rankovce KOŠ); No aľe ňichto na ňikoho ňeprezradzil (Brezina TRB) F. čo bolo loňi, to ňichto ňedohoňi (Bošáca TRČ) - minulosť nemožno zmeniť; čo sa stalo, už sa neodstane
nikto, nik zám vymedz popiera jestvovanie osoby, ani jeden človek: (majetok) nema na nykoho spadnuty nez na krw (L. TRNOVEC 1509); ta wecz od nikeho nema byti zrussena (P. ĽUPČA 1551); nykto nepogedol (MARTIN 1676); na nikoho nyemam tesskuo srdcze (KRUPINA 1726)