nikel -klu m. striebristý kovový chem. prvok, zn. Ni;
niklový príd.: n-á ruda, n. peniaz
nikel [n-] niklu L nikli m.
nikel [n-] -klu L -kli m. ⟨švéd.⟩ chem. ▶ striebrobiely lesklý, dobre tvárniteľný kov s dobrou odolnosťou proti korózii, používaný najmä na povrchovú ochranu ocele a ako prísada do nehrdzavejúcich a ohňovzdorných ocelí, zn. Ni niccolum: výskyt niklu v prírode; ložiská, ťažba, výroba, spotreba niklu; zliatiny na báze niklu; prísady v nikli; chemické, lekárske prístroje z niklu; povrch slovenskej dvojkorunáčky a päťkorunáčky bol z niklu
nikel -klu m. ‹švéd› chem. biely lesklý kovový prvok odolný proti korózii, používaný pri poniklúvaní a ako prísada do nehrdzavejúcich a ohňovzdorných ocelí, zn. Ni;
nikel [vysl. ny-], -klu, 6. p. -kli m. chem. jeden z kovových prvkov (zn. Ni);
niklový príd.: n-á ruda, n-á oceľ; n. peniaz; n-é hodinky
nikel m. (níkel) jeden z kovových chemických prvkov striebristej farby: Z ňiklu robiľi aj kľučke na dvere (Králiky BB); Ja̋ mám z níklu korčule (Kameňany REV); ňikeľ (Prievidza); niklový príd.: Pri téj niklovéj továrňi Sereďi sa také čérne kopce otpadu (Lapáš NIT); níklovia korčule (Kameňany REV)
niklový p. nikel