nijako1 zám. vymedzovacie príslovkové 1. v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie spôsobu, nijakým, žiadnym spôsobom: n. sa neprevinil; n. si to nevie vysvetliť; z peňazí, ktoré dostáva, n. nedokáže vyžiť; Nik nevyriekol slova, nikto sa nič nepýtal, ani sa nijako neprejavil. [J. Cíger Hronský]; Síce som ju [sliepku] nemienila zarezať, ale lepšie sa takto odškodniť než nijako. [Š. Žáry]; Ako si vysvetľujete tento sen? - Nijako! - povie smutno žena. [P. Jaroš]; Opakujem, že už dlho vykonávam prácu, ktorá nie je v mojej pracovnej náplni vedúceho kina a za ktorú nie som platený ani nijako odmeňovaný. [J. Lenčo] 2. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam krajnej miery, ani trochu: n. ho to netrápilo; chcel sa zasmiať, ale n. sa mu to nedarilo; veci by to n. nepomohlo; z výsledku neboli n. nadšení; zvolený štýl rozprávania n. nespochybňuje faktografickú hodnotu diela; Toto všetko, čo som povedal, nijako neznamená, že ide o vraždu. [A. P. Mráz] 3. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam veľkej miery, veľmi: netváriš sa n. nadšene; situáciu nevidím n. dramaticky; n. ochotne nám teda nepomáhali; n. presvedčivo to tvoje tvrdenie neznie 4. hovor. ▶ bez jasného vymedzenia, nie dosť jasne, nerozhodne, neurčito, nevýrazne; ani tak, ani onak: odpovedal tak n., ani áno, ani nie; ako sa to skončilo? - tak n.; s ním je to stále rovnako, to znamená n.; Ako to medzi vami vyzerá? - Ako? Nijako. [P. Nagyová-Džerengová]
nijako2 čast. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako nie celkom dostatočnej, nie veľmi, nie príliš: jedlo nám n. extra nechutilo; jeho postavenie sa n. zásadne nemení; neboli sme si n. mimoriadne sympatickí; Nikdy nevyčnieval z radu, ani som si ho nijako zvlášť nevšímal. [D. Dán]; Finančná kríza nijako výrazne nepostihla Kanadu. [Cs 2009]