nijako
I. zám. vymedz. príslov.
1. popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: n. netajil, čo zamýšľa; n. si nevedel pomôcť
2. hovor. nevýrazne, nerozhodne: súhlasia, ale tak n.
II. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: nie je oblečený n. skromne
nijako zám. vymedzovacie príslovkové v záporných vetách
nijako čast. obyč. v záporných vetách
nijako1 zám. vymedzovacie príslovkové 1. v záporných vetách ▶ odkazuje na nejestvovanie spôsobu, nijakým, žiadnym spôsobom: n. sa neprevinil; n. si to nevie vysvetliť; z peňazí, ktoré dostáva, n. nedokáže vyžiť; Nik nevyriekol slova, nikto sa nič nepýtal, ani sa nijako neprejavil. [J. Cíger Hronský]; Síce som ju [sliepku] nemienila zarezať, ale lepšie sa takto odškodniť než nijako. [Š. Žáry]; Ako si vysvetľujete tento sen? - Nijako! - povie smutno žena. [P. Jaroš]; Opakujem, že už dlho vykonávam prácu, ktorá nie je v mojej pracovnej náplni vedúceho kina a za ktorú nie som platený ani nijako odmeňovaný. [J. Lenčo] 2. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam krajnej miery, ani trochu: n. ho to netrápilo; chcel sa zasmiať, ale n. sa mu to nedarilo; veci by to n. nepomohlo; z výsledku neboli n. nadšení; zvolený štýl rozprávania n. nespochybňuje faktografickú hodnotu diela; Toto všetko, čo som povedal, nijako neznamená, že ide o vraždu. [A. P. Mráz] 3. v záporných vetách ▶ odkazuje na význam veľkej miery, veľmi: netváriš sa n. nadšene; situáciu nevidím n. dramaticky; n. ochotne nám teda nepomáhali; n. presvedčivo to tvoje tvrdenie neznie 4. hovor. ▶ bez jasného vymedzenia, nie dosť jasne, nerozhodne, neurčito, nevýrazne; ani tak, ani onak: odpovedal tak n., ani áno, ani nie; ako sa to skončilo? - tak n.; s ním je to stále rovnako, to znamená n.; Ako to medzi vami vyzerá? - Ako? Nijako. [P. Nagyová-Džerengová]
nijako2 čast. obyč. v záporných vetách ▶ vyjadruje hodnotenie miery deja, stavu, vlastnosti ako nie celkom dostatočnej, nie veľmi, nie príliš: jedlo nám n. extra nechutilo; jeho postavenie sa n. zásadne nemení; neboli sme si n. mimoriadne sympatickí; Nikdy nevyčnieval z radu, ani som si ho nijako zvlášť nevšímal. [D. Dán]; Finančná kríza nijako výrazne nepostihla Kanadu. [Cs 2009]
nijako 1. popiera jestvovanie spôsobu al. miery; nijakým spôsobom • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nevie si nijako, nijakovsky pomôcť • ani tak • ani onak: ani tak, ani onak sa mu nepodarilo preliezť cez plot • fraz. nijakým činom
2. p. vôbec 1
vôbec 1. vyjadruje krajnú mieru, absolútnu platnosť (obyč. pri zápore) • vonkoncom: vôbec, vonkoncom s tým nie je spokojný • nijako • hovor. nijak • expr. nijakovsky: nijako, nijak sa nás to netýka • načisto: načisto nemá rozum • ani trochu • ani najmenej • ani zďaleka: ani trochu, ani najmenej sa mi to nepáči; ani zďaleka si nemyslím, že má pravdu • skutočne • ozaj • naozaj: je to skutočne, vôbec najlepší hráč; ozaj, naozaj nepredpokladám, že príde • ešte • celkom: Má to ešte, vôbec nejaký význam? • fraz.: ani za svet • ani za živý svet • ani za mačný mak/máčik • hrub.: zaboha • ani zaboha: ani za (živý) svet, (ani) zaboha si nevedel spomenúť, kde ho už raz videl • nár. živo • subšt. zhola
2. p. všeobecne 1 3. p. doslova 2
nijako i nijak zám. prísl. neurč.
1. na nijaký spôsob, vôbec nie: n. neodôvodnený; Syna sa nemohol nijak domodlikať. (Fr. Kráľ) Nie, nemôžem nijako! (Kuk.)
2. hovor. ľahostajne, nerozhodne, bez vôle: Napokon som ich naviedol, aby šli so mnou, ale aj tak idú — nijako. (Ráz.)
nijak i nijako (niak) I. zám. vymedz. príslov. csl popiera jestvovanie spôsobu, nijakým spôsobom; ani tak, ani onak, voľajako: Ňijag mi to ňechce isť (Bobrovec LM); Kceu̯ ju rozveseľiťi, aľe sä ona ňedala ňiak (Kokava n. Rim. RS); Pohoreľedz ňemau̯ mena žadnoho, tag ho ňeveďeľi ňijako menovať (Heľpa BRE); Nijako sa nevedzeli dohovorit (Lukáčovce HLO); Ňijako sa ňevedzeli skamarádzit (Bošáca TRČ); Ňijag ho ňebulo naučic (Fintice PRE) II. čast. 1. csl zdôrazňuje zápor; vôbec nie, v žiadnom prípade: Niag mi to néďe do hlavi (Revúca); Ňijako, ňijako ňemóžeťe princť z Nitri do Bratislavi za dve hoďini vlakom (Lapáš NIT); Ňijako mu to ňeišlo do hlavi (Bošáca TRČ); Poscilo śe śidzem tíźňou, tagže me aňi zo šmaľcom ňijag ňejedľi (Sobrance) 2. vsl expr. v spoj. nijak raz stupňuje zdôraznený zápor: Ňijag raz mi ňemuh zaspac (Jasenov HUM); Mi s tih ľesoh ňijag raz ňevijdzeme (Brezina TRB); Spala som a mi scerpľi ruki tak, co ňijag ra_som sebe jih ňemohla narounac (Sokoľ KOŠ)
nijak, nijako, nijakž zám vymedz prísl popiera jestvovanie spôsobu, miery, ani tak, ani onak, nijakým spôsobom: my sme w tom niyak nemohly pomocz (HRADIŠTE 1576); prjmelek takowy, yakowy w instrukty doložen gest niyakž býti nemůže (ORAVA 1618); bárs bi ňijako ňechcel do náboženství jejích prestúpiť (BR 1785)