nieto2, nietoby, nietožeby, pís. i nie to, nie to (že) by, nieto aby spoj. priraď. má odstupňúvací význ., niežeby, tobôž nie: nevie ani klamať, n. podvádzať, nieto aby podvádzal
nietoaby, nietožeby, nietoby p. nieto
nieto vyjadruje priraďovací odstupňúvací vzťah • nietoby • nietoaby • nietožeby • nieby • niežeby, pís. i nie to, nie to by, nie to aby, nieto aby, nieto žeby, nie to že by, nie by, nie žeby: ten ani muche neublíži, nieto(žeby) človeku; cez deň sám nikde nejde, nie(že)by v noci • tobôž • tobôž nie • tým menej: sebe nič nekúpi, tobôž (nie), tým menej druhým • tým skôr • tým viac: mama sa určite nahnevá, tým skôr, tým viac otec
nieto2, nietoby, nietožeby (star. pís. i nie to, nieto by, nieto že by) spoj. priraď. spája dva členy viacnásobného výrazu (nietožeby i dve vety) so stupňovacím významom, nieby, niežeby, tobôž nie: Za teba synku ani cigánka nepôjde, nieto Zuzka Bežanovie. (Kuk.) Uver, neviem umútiť vodu, nietoby veštiť, čariť. (Hviezd.) Smutno tam i pipíšatku, nietožeby spevnej vtáči. (Hviezd.) Nečítajú ani svojich najhlavnejších spisovateľov, nieto že by si povšimli iných ubiedených Slovanov a ich spisby. (Záb.)