Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj ⇄ sss ssj ssn hssj

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

niesť nesie nesú bud. bude niesť/ponesie nedok.

1. držať niečo a s tým sa pohybovať: n. kôš, dieťa

2. prichádzať s niečím, prinášať: n-m vám novinu, n. (obed) na stôl

3. pri pohybe držať na povrchu, unášať: voda n-ie strom, vietor n-ie dym

4. držať niečo zdola, podopierať: stĺpy n-ú balkón

5. mať na sebe, v sebe (ako označenie), vyznačovať sa: knižnica n-ie slávne meno, pomník n-ie tento nápis; dieťa n-ie otcovo meno, meno po otcovi volá sa ako otec

6. dávať, poskytovať (úžitok ap.): strom n-ie dobré ovocie, kapitál n-ie zisk

7. (o vtákoch) klásť vajcia, znášať: sliepky (dobre) n-ú

8. mať podiel na niečom; znášať: n. zodpovednosť; ťažko n-ie, že ...

9. mať istý dostrel: puška n-ie ďaleko

● ledva ho → nohy n-ú; n. → stopy niečoho; n. svoj kríž znášať ťažkosti, utrpenie; čo (dobré, nové) nám n-te? čo vás sem n-ie? prečo prichádzate? (otázka prichádzajúcemu); expr. koho sem → čerti n-ú? n. kožu na trh riskovať;

opak. nosievať -a

// niesť sa

1. spočívať na niečom pohybujúcom sa: n. sa na koni, dieťa sa n-ie na otcových pleciach

2. pomaly sa pohybovať v priestore, vznášať sa: za autom sa n-ie oblak prachu; vôňa, hudba sa n-ie zďaleka

3. expr. kráčať, vykračovať si: dievča sa hrdo n-ie

● zvesť sa n-ie z úst do úst šíri sa;

opak. nosievať sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
niesť nesie nesú niesol bud. bude niesť i ponesie nedok.; niesť sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

niesť nesie nesú nes! niesol niesla nesúc nesúci nesený nesenie bud. bude niesť/ponesie budú niesť/ponesú nedok.

niesť sa nesie sa nesú sa nes sa! niesol sa niesla sa nesúc sa nesúci sa nesenie sa bud. bude sa niesť/ponesie sa budú sa niesť/ponesú sa nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

niesť nesie nesú nes! niesol niesla nesúc nesúci nesený nesenie bud. bude niesť/ponesie budú niesť/ponesú nedok. 1. (koho, čo) ▶ držať niekoho, niečo (v ruke, v rukách, na chrbte a pod.) a pohybovať sa s tým, obyč. s cieľom preniesť, dopraviť na iné miesto: n. dieťa na rukách; n. kufor, tašku, ťažký náklad; nesie podnos s čajníkom a šálkami; niesol plnú náruč dreva; pod pazuchou niesla škatuľu; muži niesli na pleciach rakvu; niesli ho na nosidlách; na čele sprievodu niesli demonštrujúci veľký transparent; Chlapec sa chlapil a statočne niesol sestričku na chrbte až do mesta, čo bolo dobrých desať kilometrov. [L. Ťažký]; V rukách som niesla svoj kôš, v ktorom nebolo nič, sestra niesla kytice. [V. Šikulová]; Nemusel sa ponáhľať, a preto nechal, aby ho nohy niesli tak, ako vládali. [P. Jaroš]; Ak vám je horúco, - povedal som, - ponesiem vám ten kabát. [K. Jarunková]; Celkovo ponesie štafetu s olympijským ohňom 7 000 Grékov a 3 600 bežcov zo zahraničia. [Sme 2004] ↗ i fraz.; pren. Klára si niesla na tvári šťastný úsmev [KŽ 1967] šťastne sa usmievala
2. (čo (komu)) ▶ prichádzať s niečím; syn. prinášať: nesiem ti obed; už sa nesie (jedlo) na stôl; opatrne niesla tanier s polievkou; nesieme vám novinu; nesieš dobré či zlé správy?; Posadil sa k stolu, pozerá, pozerá, a oni mu nesú hneď deci! [M. Zelinka]; Ozvi sa hlasno zo súmraku: - Anjel, nes im zvesť o zázraku. [SP 2013] □ čo (dobré, nové, pekné) nám nesieš, nesiete? kontaktová otázka prichádzajúcemu; zastar. čo vás sem nesie? kontaktová otázka prichádzajúcemu
3. (čo, koho) ▶ pri pohybe držať na povrchu; (silou) premiestňovať, dopravovať istým smerom; syn. odnášať, unášať: voda nesie stromy, konáre; prúd rieky niesol loďku stále ďalej a ďalej; vietor nesie oblaky, dym; zástup ľudí ho niesol so sebou, až sa dostal na námestie
4. (čo) ▶ byť oporou niečoho, držať niečo zdola; syn. podopierať: oceľové stĺpy nesú strechu štadióna; oblúky nad sieňou nesú ťarchu múru; Atlas je grécky mýtický obor nesúci na svojich pleciach nebeskú klenbu; veža nesie na hrote pozlátenú korunu drží, má
5. (čo) ▶ mať v sebe ako označenie, obsahovať, prinášať: mesto nesie prívlastok „vysokoškolské“; latinské citáty samy osebe niekedy nesú zaujímavú informáciu; akákoľvek výhoda nesie so sebou aj nevýhody; Kampaň [zacielená na Rómov] nesie aj posolstvo pre nerómsku časť slovenskej spoločnosti. [Slo 2002] □ niesť meno, názov byť pomenovaný: letisko nesie meno Milana Rastislava Štefánika; súťaž niesla názov Dunajský pohár
6. (čo) ▶ byť poznačený, vyznačovať sa niečím; mať znaky niečoho, prejavovať príznak niečoho: umenie nesie znaky prostredia, v ktorom sa zrodilo; raz bol odsúdený a odvtedy niesol na sebe škvrnu nespoľahlivosti; Keď si predstavila život na novom pôsobisku so všetkými ťažkosťami, ktoré takáto zmena so sebou nesie, až sa jej hlava zakrútila. [Ľ. Zúbek]
7. (čo/s vedľajšou vetou) ▶ znášať, zvládať, prekonávať niečo (obyč. duševne) namáhavé, nepríjemné: ťažko niesol smrť svojho syna, svoj údel; trpko, zle niesol, že stratil zamestnanie; Ťarchu detí, najmä ich smutné osudy, niesla pokorne, odovzdane. [J. Papp]; pren. Každý máme svoj batôžtek, ktorý musíme niesť. [H. Zelinová] každý má svoje starosti, trápenia
8. (čo; ø) ▶ (o hydine) znášať vajcia (na konzumáciu): sliepka nesie vajcia; kury teraz dobre, slabšie nesú; mládky zatiaľ nezačali n.; Omrvinky zo stola starostlivo zhŕňala do dlane, vraj „bude sliepočkám, lepšie ponesú“. [J. Podhradský]
9. (ako) ▶ (o strelnej zbrani) byť schopný zasiahnuť cieľ, mať dostrel: brokovnica nenesie presne zanáša, odkláňa sa od smeru; Strieľaval zastaranou puškou s dlhou rúrou, ale tak dobre niesla, že z hradskej zasiahol zajaca pod samými horami. [M. Figuli]
10. zastaráv. (čo (komu)) ▶ dávať, poskytovať, prinášať úžitok, zisk: strom nesie ovocie; podnikanie mu nič nenesie neprináša nijaký zisk, nevynáša; Pozháňal si na železnici robotu a slušne mu to nieslo. [LT 1991]
11. ▶ ako formálne sloveso tvorí s pripojeným podstatným menom lexikalizované spojenie: n. (finančné) náklady platiť za niečo, znášať výdavky; n. následky (svojho konania) byť zodpovedný (za svoje konanie); n. riziko byť zodpovedný za prípadný neúspech, prípadnú stratu, škodu; n. vinu na niečom byť zodpovedný za chybu, za niečo zlé; n. zodpovednosť za niekoho, za niečo zodpovedať, byť zodpovedný za niekoho, za niečo
◘ fraz. čert ma tam niesol! nemal som tam ísť; dal by mu i z toho, čo do úst nesie je žičlivý; [šiel, utekal,] kam ho nohy niesli šiel, utekal bez cieľa, bez uváženia, voslep; kde ťa čert/parom nesie? al. kde ťa čerti nesú? kam ideš?, kam odchádzaš?; i žart. koho to sem čerti nesú? (obyč. o návšteve) kto to prichádza?; ký čert/parom/ďas ho sem nesie? (v hneve, rozhorčení) čo tu chce?, načo prichádza?; ledva ho nohy nesú nevládze kráčať al. stáť, pretože a) je veľmi slabý, unavený b) je opitý; niesť pečať niečoho prejavovať príznak, mať znaky niečoho: každý ľudovoumelecký výrobok nesie pečať svojho majstra; niesť stopy niečoho mať znaky niečoho, byť niečím poznačený: jej tvár niesla stopy niekdajšej krásy; bibl. niesť [svoj] kríž al. niesť na svojich pleciach kríž prežívať dlhé obdobie al. život plný utrpenia; niesť [svoju] kožu na trh riskovať; niesť šesť/sedem/osem krížikov na chrbte mať (vyše) šesťdesiat, sedemdesiat, osemdesiat rokov; niesť štafetu odovzdávať posolstvo, úlohu niekomu; niesť [ťažké] bremeno niečoho znášať ťarchu niečoho, mať ťažkú povinnosť; vysoko niesť hlavu a) hrdo kráčať b) byť pyšný, namyslený

niesť sa nesie sa nesú sa nes sa! niesol sa niesla sa nesúc sa nesúci sa nesený nesenie sa bud. bude sa niesť/ponesie sa budú sa niesť/ponesú sa nedok. 1. (ako; na čom; kam) ▶ zaujímať isté miesto (obyč. sedieť) na niečom pohybujúcom sa: chlapča sa šťastne nieslo na otcových pleciach; hrdo sa nesie na koni; Tu a tam sa ozval dupot konských kopýt - to nejaký vznešený jazdec niesol sa na Hrad. [Ľ. Zúbek]
2. (kam; po čom; odkiaľ) ▶ (o zvuku, vôni a pod.) šíriť sa v priestore, na všetky strany, rozliehať sa: dvorom sa nesie veselý smiech; ozvena sa niesla dolinou, doďaleka; veľkonočné aleluja sa nieslo kostolom; zvuky hudby a spevu sa otvorenými oknami niesli do celej záhrady; z kuchyne sa niesla príjemná vôňa upečených koláčikov; Spod Veľkého vrchu sa k nám niesol pritajený hlas bystrín a vodopádov. [A. Bednár]; Od dediny sa nieslo poludňajšie zvonenie, traktor bolo počuť zľava od rieky a chovanci pomaličky cupkali domov. [J. Johanides]; Prihovára sa [hlas zvonov] chalupám pričupeným po okolitých vyvýšeninách a nesie sa po šírej rovine. [A. Masár-Tatranský]
3. (po čom; odkiaľ) ▶ pomaly, ľahko sa pohybovať v priestore, pomaly letieť, vznášať sa: Pozrel na modrú oblohu, po ktorej sa belostne niesli oblaky. [K. Lazarová]; Vo vejári svetla sa objavil a nenáhlivo ako posol boží sa niesol žiarivkou ostriebrený nočný motýľ. [J. Blažková]; pren. nesie sa nôcka z výšin [V. Šikula]
4. expr. (ako) ▶ ísť, kráčať vzpriamene, hrdo, povznesene, vykračovať (si): tréner sa niesol uprostred nich [hráčok] ako ozajstný víťaz [R. Moric]; Rovno pred ním sa nesie ona, Jarmilka, krásna, zavesená do urasteného mládenca. [J. Sedlák]; Kráča ľahučko, ako na ihlách. Nesie sa hrdo, dôstojne, až kým pred cmiterom nestretne hrobára. [P. Jaroš]
5. (v čom; čím) ▶ mať určité zameranie, určitý smer al. obsah, prebiehať, realizovať sa: láska oboch hrdinov sa nesie akoby v predtuche smrti; beznádej sa nesie celým dielom; v podobnom, úsmevnom, lyrickom tóne sa niesla i jeho druhá poviedka; festival sa nesie v znamení 200. výročia narodenia skladateľa; v rovnakom štýle sa nesie aj dizajn interiéru; celé podujatie sa nieslo v pokojnej atmosfére; Benátsky karneval sa dodnes nesie v duchu hesla: elegantne a s vkusom. [VNK 2000]
◘ fraz. niesť sa ako labuť vznešene, elegantne sa pohybovať; expr. niesť sa ako páva pyšne kráčať; zvesť sa nesie z úst do úst informácia sa rýchlo šíri

Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny

z r. 2018.
-esť/114508±5 35.38: verbá inf. nedok. 21203 viesť/12054 jesť/6088 niesť/2523 pliesť/516 hniesť/15 (1/7)
-sť/1228995±260 6.38: verbá inf. nedok. 69654 ísť/40634 viesť/12054 jesť/6088 rásť/3691 klásť/2785 niesť/2523 triasť/604 pliesť/516 pásť/431 nejsť/110 priasť/108 miasť/49 húsť/37 (4/24)

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ísť 1. presúvať sa istým určeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách); pohybovať sa vôbec (najmä o dopravných prostriedkoch): ísť domov, ísť zo školy priamo na vlak • kráčať (širokým, odmeraným, obyč. pravidelným krokom): pred nami kráčali turisti • zried. zakračovať (Jégé, F. Hečko) • uberať sa (nenáhlivo, s vážnosťou): plný smútku uberá sa za pohrebným sprievodom; pomaly sa uberali k dedine • vykračovať • expr. vykračovať (si) (ľahko, svižne al. hrdo): sebavedome si vykračuje • zaberať (rezko): zaberá dolu vŕškom • zried. pešovať (ísť pešo): pešovali sme do kopca • stúpať (expr. al. smerom dohora): čuš a stúpaj za mnou • hýbať sa: Čo sa nehýbete? • vystupovať (smerom hore): vystupovali sme strmou ulicou • hovor. šliapať • hovor. expr. šľapcovať: deti šliapu, šľapcujú za nami • expr. šľapcúgovať (Šikula): chlapci museli šľapcúgovať za nami • expr. zried. vyšľapovať si (spokojne, vážne ísť) • pochodovať • hovor. zastar. mašírovať (rovnomerne, pravidelným krokom): vojaci pochodujú po meste; pren. expr. pochodujeme, mašírujeme z budovy rýchlo preč • smerovať • mať namierené (aj ináč ako robením krokov): vojsko smeruje na sever; Kam máš namierené? • hovor. expr. liezť: radšej ste ta nemali liezť • merať/vážiť cestu (obyč. zbytočne al. opakovane): musel som znova merať cestu domov • fraz.: zošívať cestu • šnurovať cestu (opito ísť) • odchádzať • odoberať sa • brať sa • poberať sa • expr.: pratať sa • pakovať sa (ísť z istého miesta preč): Prečo odchádzate, odoberáte sa, beriete sa, poberáte sa od nás tak zavčasu? Practe sa, pakujte sa odtiaľto! • expr. padať (obyč. v rozkaze): Padajte! • expr.: vliecť sa • ťahať (sa) • hovor. expr.: štrachať sa • tralákať sa • tralágať sa (pomaly a obyč. s námahou): vliekli sa, ťahali sa z roboty ustatí; štrachali sme sa, tralágali sme sa do vrchu • expr.: ťarbať sa • škarbať • šľampať • šmotkať sa • cabrať sa (pomaly, namáhavo a ťarbavo): ťarbali sa, škarbali sa za nami • expr.: teperiť sa • terigať sa • redikať sa • nár. teružiť sa (pomaly, namáhavo, obyč. s bremenom): teperí sa, terigá sa s taškami až po dom • nár. grackať (pomaly, ťažkým, neistým krokom) • expr. hrabať sa (s námahou, cez prekážky) • expr.: šúchať sa • šuchtať sa (pomaly a šúchavým krokom): v papučiach sa šúchal, šuchtal k stolu • expr. šinúť sa (pomaly, rovnomerne): dav sa šinul k stanici • expr.: trmácať sa • trmázgať sa • trmádzgať sa • drgáňať sa • drgáľať sa (nepohodlne, únavne, na dopravnom prostriedku): trmázgať sa, drgáňať sa až na druhý koniec mesta • hovor., trocha pejor.: trepať sa • trieskať sa: trepe sa, trieska sa ta zbytočne • expr.: drobčiť • cupkať • cupotať (drobnými rýchlymi krokmi): dieťa drobčí, cupká za matkou • expr. badkať • hovor. expr. backať sa (drobnými pomalými krokmi): starká vyčerpaná badkala za nami • expr. batoliť sa (ísť kolísavým, neistým krokom ako batoľa) • expr. krivkať (krívajúc ísť): dedko krivká domov • expr.: capkať • ťapkať • tľapkať (bosými nohami al. po niečom mäkkom, mokrom): capká, ťapká po koberci, po blate • expr. tiapať (hlučne): chlapča tiape bosými nohami do záhrady • expr.: hopkať • hupkať (skackavo ísť) • pren. expr. niesť sa (ísť hrdo, povznesene)

2. p. fungovať 1 3. p. smerovať 2 4. p. plynúť 2 5. p. dariť sa 1 6. p. hodiť sa 2

jazdiť pohybovať sa po zemi s použitím zvierat, dopravných al. športových prostriedkov: jazdiť na koni, na aute, na lyžiach • niesť sa/nosiť sa na koni • hovor. zastar. rajtovať (na koni) • ísť • chodiť • voziť sa (na dopravných al. športových prostriedkoch): rád ide, chodí autom; do školy sa vozí, chodí na bicykli; dobre chodí, jazdí na korčuliach • premávať (o dopravných prostriedkoch): autá premávajú v obidvoch smeroch; autobusy dnes nepremávajú • spúšťať sa (na lyžiach, na saniach)

klásť umiestňovať niečo niekam (obyč. do ležiacej polohy) • dávať (na nejaké miesto): kladie, dáva jedlo na stôl • stavať: stavia pred neho pohár • ukladať (na svoje miesto al. v istom poriadku): ukladá bielizeň do skrine • nakladať (v istom množstve al. s cieľom prepraviť): nakladá drevo do pece, uhlie do vagóna • podkladať (klásť pod niečo): tanier podkladá pod šálku • prikladať (umiestňovať, pridávať k niečomu): prikladá k tanieru príbor; prikladať k žiadosti doklady • zakladať (do určitej polohy): zakladá si ruky za chrbát • odkladať (nabok al. na svoje miesto): odkladá klobúk a sadá si • vykladať (znútra von al. na vyvýšené al. prístupné miesto): vykladá tovar na pult • sádzať (klásť prudkým pohybom): sádže chlieb do pece • expr. kydať (vo veľkom množstve, neusporiadane, neporiadne a pod.): kydá jedlo na tanier • znášať • niesť (o vtákoch a niektorých iných živočíchoch): klásť, znášať, niesť vajcia

niesť sa 1. pomaly sa pohybovať • vznášať sa: nesie sa, vznáša sa za ňou vôňa • nadnášať sa (obyč. na povrchu niečoho): čln sa nadnáša na vode • tenúť (na vode)

p. aj šíriť sa

2. expr. ísť ľahkým, svižným krokom • kráčať: niesla sa hrdo • expr. vykračovať (si): pyšne si vykračoval • expr. nosiť sa • vznášať sa: graciózne sa vznášala sálou, nosí sa ako kráľovná

niesť 1. držať niečo a s tým sa pohybovať: niesol dieťa na rukách, batoh na chrbte • expr.: teperiť • terigať • trepať • vliecť (obyč. niečo ťažké): teperil ťažký kufor; vliekol raneného do nemocnice • nosiť (opakovane, viac ráz)

2. prichádzať s niečím • prinášať • donášať: niesla sa, kráčala hrdo; prinášal rozličné správy • nosiť (opakovane, viac ráz)

3. pri pohybe držať na povrchu • unášať: voda niesla, unášala stromy • brať (zároveň ťahať so sebou): voda berie pôdu • zanášať • odnášať (zároveň odkláňať od smeru): vietor zanáša loď na sever • strhávať (násilím niesť): vietor strhával strechy; zástup ich strhával so sebou • nosiť (opakovane, viac ráz)

4. držať niečo zdola • podopierať, podpierať: stĺpy nesú, podopierajú chrám

5. produkovať vajcia (o vtákoch, hydine) • znášať: sliepky dobre nesú, znášajú • klásť vajcia: vtáky už kladú vajcia

6. mať podiel na niečom • znášať: ťažko nesie, znáša zodpovednosť

šíriť sa 1. zväčšovať sa do šírky, zväčšovať svoj priestorový, plošný rozmer • rozširovať sa: nákaza sa rýchlo šírila, rozširovala • rozťahovať sa • rozpínať sa: oheň sa rýchlo rozťahoval; pleseň sa rozťahovala po celej izbe; nozdry sa mu zlostne rozpínali • bujnieť • rásť: kriminalita bujnie, rastie

2. postupovať všetkými smermi (o plynných látkach, o teple, svetle a pod., pren. i o nehmotných veciach) • rozširovať sa • prenikať • plaziť sa: hmla sa šírila, plazila, prenikala do dolín; teplo, svetlo preniká až sem • vychádzať • vychodiť (šíriť sa odniekiaľ): z izby vychádza, vychodí dym • niesť sa • viať • kniž. vanúť: zďaleka sa sem nesie, vanie vôňa pečených gaštanov; vanie z neho chlad, nenávisť • tiahnuť sa • ťahať sa • tiahnuť: myšlienka odboja sa tiahne, ťahá celou knihou

3. stávať sa všeobecne známym, rozšíreným • rozširovať sa: novina sa rýchlo šírila, rozširovala • expr. poletovať (o chýroch, rečiach): chýry poletujú z úst do úst • prenikať: novoty prenikajú aj na vidiek • prenášať sa • tradovať sa • dediť sa (šíriť sa tradíciou, cez generácie): piesne, zvyky sa prenášali, tradovali z pokolenia na pokolenie

4. p. hovoriť 1

viezť vozidlom dopravovať: viezol priateľa autom, ľudí v autobuse • voziť (opakovane viezť): vozila dieťa v kočíku • prevážať • transportovať (z jedného miesta na druhé): prevážali štrk • niesť • unášať (viezť nejakým smerom): vlak ho niesol, unášal Považím • odvážať • vyvážať (viezť vzďaľujúc sa): odvážali, vyvážali hnoj na družstvo • privážať • dovážať (viezť približujúc sa): privážali tovar pravidelne • rozvážať (viezť na rozličné miesta): rozvážali mlieko • nár. expr. vozíkať (viezť na vozíku): vozíkal deti po dvore

volať sa mať meno • nazývať sa • kniž.: menovať sa • zvať sa: Ako sa voláš?; dedina sa nazýva, menuje Očová • hovor. zastar. písať sa • fraz. niesť meno po niekom/niečom

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

niesť, nesie, nesú, niesol, nesený, rozk. nes, bud. bude niesť, ponesie nedok.

1. (koho, čo) držať (na chrbte, v ruke ap.) a pritom ísť, pohybovať sa (o živých bytostiach): n. batoh, batožinu, kufor; n. niekoho, niečo v náručí, v rukách; n. pušku (na pleci); n. dieťa na rukách; n. niečo, niekoho na chrbte, na nosidlách; n. transparent; pren. Na svojich ramenách niesli ťarchu i radosť života (Vaj.) prežívali život s jeho ťažkosťami i radosťami; pren. na chrbte nesie sedem krížikov (Tat.) má sedemdesiat rokov

● expr. n. svoju (vlastnú) kožu na trh vydávať život do nebezpečenstva; mať čo niesť (na svojich pleciach) mať dosť starostí, ťažkostí, trápenia; n. hlavu (pyšne, hrdo, hore ap.) chodiť vzpriamený, pren. byť pyšný, namyslený; reč. n. zástavu niečoho byť vodcom, stáť na čele hnutia; rozširovať nejaké myšlienky; Čo ťa sem nesie? Prečo prichádzaš?; hovor. expr.: (v hlave, v zlosti) Kde ťa čert nesie (čerti nesú)? Kam ideš, kam odchádzaš? Zase ho (ich) sem čert nesie (čerti nesú) opäť prichádza (-ajú). Ký parom (ďas, čert) ťa (ho, ich) sem nesie? o nevítanej návšteve (pri prekvapení z príchodu niekoho);

2. (čo komu, kam) ísť, prichádzať k niekomu s nejakou novinou, zprávou, poslaním, cieľom: n. pozdrav, zvesť, novinu, niekomu; Azda nám zas niečo nesieš. (Kuk.)

● hovor. Čo (dobré, dobrého, nové, nového) mi (nám) nesieš (nesiete)? otázka k prichádzajúcemu;

3. (čo. koho) držať na svojom povrchu a pritom sa pohybovať, unášať: voda nesie bárky, drevo; vietor nesie mraky, oblaky, dym, prach ap.; Letel ulicou, akoby ho vietor niesol. (Vaj.); neos. Mal som z toho smiech, keď ho nieslo (na ľade). (Taj.); pren. kniž. Láska ju niesla vysoko (Kuk.) povznášala ju. Len nádej ma nesie (Al.) dodáva mi sily.

4. (čo, koho) byť oporou niečoho, držať niečo, niekoho zdola, podopierať: stĺp nesie klenbu; (Skaly) niesli noc po noc utrmácané telo pustovníka. (Hor.)

● hovor. sotva ma nohy nesú som veľmi slabý, ustatý; išiel (išla, išli), kam ho (ju, ich) nohy niesli bez cieľa;

5. (čo) mať v sebe, na sebe, obsahovať, vyznačovať sa niečím: život so všetkými ťažkosťami, ktoré veľká zmena so sebou nesie (Zúb.) Bibliotéka nesie naozaj internacionálny ráz. (Vaj.) Neveľký kríž nesie nápis. (Taj.)

● n. meno niekoho (po niekom) menovať sa, volať sa po niekom; n. stopy niečoho prejavovať vplyv niečoho: (Tvár) niesla stopy niekdajšej krásy. (Zgur.)

6. (čo) prinášať, dávať úžitok, zisk, vynášať: kapitál nesie úroky, úžitok; podnik nesie zisk; pren. spolupráca nesie ovocie prináša dobrý výsledok; Zlé skutky nesú svoje ovocie (Jégé) prinášajú zlý výsledok, škodu.

7. (čo i bezpredm.) klásť, znášať vajcia (o vtákoch i niektorých iných živočíchoch): sliepky, husi, kačice ap. nesú vajcia, dobre (zle) nesú;

8. (čo i so spoj. že, keď) trpieť, znášať: n. následky; ťažko niesli nešváry (Kal.); n. bremä dňa (Tim.); Ťažko niesol, že ho žena doma darmo vyčakáva. (Zgur.) Deti mala rada a ťažko niesla, keď jej umierali. (Ráz.) Jano s tichou pokorou niesol všetko. (Taj.)

● niesť (svoj) kríž (údel) znášať utrpenie; n. vinu na niečom byť vinný za niečo; n. zodpovednosť za niečo byť zodpovedný;

9. strieľať na istú vzdialenosť, mať donosnosť, dostrel: puška nesie tisíc metrov, delo, guľomet dobre nesie má presné zásahy, presne strieľa

|| nesie sa

1. držať sa, byť na chrbte, na pleciach niekoho, niečoho, nosiť sa: n. sa na koni, na ťave;

2. pomaly letieť; vznášať sa, smerovať do výšky: Nadol! Nadol! Plť sa nesie. (Ráz.-Mart.) Beňo kráča ľahučko, akoby sa niesol. (Ráz.); šarkan, balón sa nesie (k oblakom); pren. Jeho túžba niesla sa vyššie. (Vaj.) Myseľ Hurbanova niesla sa ešte i za iným. (Škult.)

3. šíriť sa, rozliehať sa: hlas, spev, pieseň, hudba, melódia sa nesie (z chalupy, poľom, hore dedinou, vo vzduchu, krajinou, horou ap.); Hukot strojov niesol sa do sveta. (Smrek) Nocou niesla sa vôňa chleba. (Zgur.); zvesť sa nesie z úst do úst rýchle sa šíri; neos. nieslo sa z úst do úst povesť o niečom rýchle sa šírila;

4. mať určitý smer tendenciu: Hurbanova reč nesie sa v koľajach literárne jemne vzdelanej dikcie. (Škult.)

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006*.

niesť i niestiť nedok.
1. csl držať niečo (al. mať so sebou) a pohybovať sa s tým: Celou cestou na lúki som váz ňesla, jedno na chrpťe, druhuo na rukách (Dol. Lehota DK); Tag nán tan daľi lanpáš, takí drevení ako voľakedi bou̯, šťiri skľíčka a na vrh druoťik, čo sa v ruki ňesie a svieťila tan hanpuľka (Lišov KRU); Každá nésla v jennéj ruce f ščikerajovém servítku misu ze zákuskama (Bzince p. Jav. NMV); Mladá nevesta niasla ze sebú aj živého kohúta (Mestečko PCH); Do koscela zme hodzeľi na druhi valal, ta zme čižmi ňešľi v rukoh až gu druhemu valalu (Kokšov-Bakša KOŠ); Aľe ňevladal za ňim izdz, bo frišno ucekal, ta mu dal kamiň taki veľki ňisc (Torysa SAB)
L. néz_do kúta (Čataj MOD), ňiesť kršťeňie (V. Maňa VRB) - prinášať pohostenie žene po pôrode; néscit na krst (Jablonové MAL) - stať sa krstným rodičom; kažďí musí ňie_svoje (Králiky BB), nést si svúj kríš (Kuchyňa MAL) - znášať ťažkosti, utrpenie; kohosi nám pambo ňesé (Bošáca TRČ) - o vzácnej, milej návšteve; dze ce ďabol ňeśe!? (Záhradné PRE) - (v zlosti) kam ideš?
2. prichádzať s niečím, prinášať niečo: Švaže nám dobriho neseš? (Nandraž REV); Čo nám ňese švager tag zaránki? (Čičmany ŽIL); Tetička, nesem vám novinu! (Ružindol TRN)
3. unášať na svojom povrchu (o vode): Tou Drinou išla tode voďiska ohromná a ňiesla drevá, veľkie, ohromnie jedľe (V. Lom MK); Voda ih ňésla a zbadali zme, že s tíh červíkóv vikúkajú komári (Jásová HUR); Zostalo len volačo a nísla to voda (Sv. Peter p. Váh. HLO)
4. csl znášať vajcia (o hydine, napr. o sliepkach, husiach ap.): Sľiepočki už ňesú (Ležiachov MAR); Ňeňesu im, čak? (Stožok ZVO); Ťerá_zašeli aj mlátki niasť (Revúčka REV); Kurence už ňiésli, ke_con ih dala do drustva (Dol. Súča TRČ); Hu_začala ňiesť, zme nasaďeli, seďela štiri tižňe f seňe (Riečnica KNM); A kura ked vivedze kurčeta, ta pejc, šedzem tižňe ih vodzi a vecka a vecka ih už zohabia, bo še už lapa nazad ňesc (Kokšov-Bakša KOŠ)
5. prinášať, dávať, poskytovať (úžitok): Role ňesú malí vížitek (Bošáca TRČ)
6. byť oporou niečoho, držať niečo: Už mä ani nohi nenesú (Sása REV)
7. mať dostrel: Plano mi nese táto manlicherka (Slavošovce ROŽ)
8. zried. pokladať, považovať (niekoho za niečo): Ňeśu śe za najkulturňejši narot (V. Šariš PRE)

niesť sa i niestiť sa nedok.
1. csl sedieť na niečom pohybujúcom sa (napr. na koni): Starší na voze seďeu̯, a mlačí sa ňiesou̯ na koňi (Slovany MAR); Niésli sa na koni (Bošáca TRČ); A tam ľem na koňoch śe šicko (vojsko) ňeslo (Sobrance)
2. csl šíriť sa, rozliehať sa, ozývať sa (o zvukoch): Z dudu̯áka sa hu̯az ňeňesie, ostáva v ňom ako v bubňe (Zázrivá DK); Zaz druhé, len sa tag horámi niéslo, tí liétallá (Dol. Súča TRČ); A mi jak stanuľi tam na tod breh a me zašpivaľi, ta ľem tak še nam po tih ľesoh ňis tod hlas (Brezina TRB)
3. csl expr. kráčať, vykračovať si: Ona ňejďe, ona sa ňese! (Lapáš NIT)
F. ňesie sä ako páva (Párnica DK), ňese sa jako paripa (Brvnište PB), nese sa jag labud na vode (Červeník HLO) - sebavedome, hrdo ide
4. čiast. vsl znášať vajcia (o hydine): Naša kura še začala nanovo ňisc (Humenné); Kuri śe nam dobre ňeśa (Dl. Lúka BAR)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008*.

niesť [nie-, né-, nia-] ndk
1. čo držať niečo v rukách al. na chrbte a pohybovať sa s tým: w swobodnem pokogi nema zadny zadney zbroge nositi, nez podle rychtarowe sluzby a k bogi gedne mecze, a ginssy kazdy, ktoz by ginssy zbrogi nesl, na tych magi poprawiti (ŽK 1473); pani dar se ngasol (ŠTÍTNIK 1651); kuň Fatimu ňésel (BR 1785);
x. pren do gak nebezpečneg slepoty nese čloweka hrych (PP 1734) zatemňuje mu rozum; omnia protahere in lucem: wssecko na swetlo nésti vysvetľovať, objasňovať; aliqvem in invidiam trahere: ňekoho do ňenáwisti nésti podnecovať v ňom nenávisť (KS 1763); kuň hlawu wisoko nese drží; kun ssigu twerdo nese nehýbe s ňou (RG 18. st); smrt wssetkih do hrobu nese (SF 18. st) privádza; Alexander Welky nad Perskimy slawnu wiktoriu nesl (KCS 18. st) zvíťazil nad nimi
F. (poddaní musia robiť) wedle starzeho przislowj: bitj nebjteho nese (KRASŇANY 1585) chudobnejší, slabší musí dávať bohatšiemu, silnejšiemu; teras gsem hore gissla, y teba čert ta hore nesie (S. ĽUPČA 1689) načo ideš ta?; již te čert nese, lotre (PV 1793) už ideš
2. (o hydine, vtákoch) čo klásť vajcia: ptacya nesu waycya (KoB 1666); slepice wegce nesu (PR 18. st)
3. čo dávať, prinášať úžitok, výsledok v podobe niečoho: drewo, czoz by owocze neslo (ŽK 1473); hrach lusky nese (HL 17. st); jine chotare nesu oziminu, ale v našem ozimina se nerodi (V. BOROVÉ 1775 LP)
F. dobry strom dobre owoce nese (SLK 1641-57) dobrý človek koná dobro
4. (o ťarchavých ženách) nosiť plod: o tiehotnych zenach, kterez ziwe dieti nesu (ŽK 1473)
5. mať v sebe, obsahovať: (Kristus) požehnani nesa (KK 1709);
x. pren Herodes obraz nese lotrasúw a wražedlnjkuw (CS 18. st) je príkladom lotrov
F. práv sskoda z slussnou, gak prawo sebou nesge, satisfactiou nahrazena byt mohla (PALÚDZKA 1758) podľa práva; yako contract sebou nesye (NJ 1786-88) podľa kontraktu; rodičum poddanost nesl a práce s njmi konal (HeT 1775)
6. čo trpieť, znášať (ujmu, škodu): aby syrotkowe vbliženy a sskody nenesly (SKALICA 1557); (ľud) tesce nenese, že ginj nad neho wice waženj bjwagj (KoB 1666); malo těch, kterjž by nesli krjž geho (KO 1782) znášali utrpenie; n. sa ndk
1. sedieť na chrbte pohybujúceho sa zvieraťa al. človeka, nosiť sa: služebny na nich (na koňoch) sie nesuce (LISKOVÁ 16. st LP); (Kristus) nenese se na paripach (CS 18. st)
2. smerovať niekam, pohybovať sa istým smerom: podwratil pán kola wozúm y nésli sa do hlubokósti (KB 1757); kam chce, tam se nese oblak (BlR 18. st);
x. pren kapitola 6. napomina Žydu, aby k dokonalosty se nesty usilowaly (Le 1730) aby sa zdokonaľovali
3. kde rozprestierať sa: háj prez wrch se nese dolu k jarczekom (TRENČÍN 1583); wym dobre, že až po narožy, ktere se nese protywa Klucžowemv, wždycky Teplane w slobodnem vžitkv byly (T. TEPLÁ 1634); we wrchniem stanj (:okreme teg czastky, ktera sse nekdj nad pekarniu nesse:) wssetky mury pod dachj wjrownatj (TRAKOVICE 1700)

Zvukové nahrávky niektorých slov

niesť: →speex →vorbis

Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu

nesie nórske meno, on ≈ porte une appellation norvégienne, lui
nesiete si v srdci ≈ portez dans le coeur
niesol kríž a druhý ≈ portait la croix et l'autre
nohy a bremeno, ktoré nesú ≈ ses jambes et le faix
občerstvené svaly nás ponesú, kam ≈ muscles rafraîchis nous porteront où
ponesú, kam budeme chcieť ≈ porteront où nous voudrons
sa nesie na chrbte ≈ se porte sur le dos
sochy karyatídy, ktoré nesú ≈ ces cariatides qui portent
...

Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu

a Johanku mi niesol ≈ a Johanku mi nesl
a nesiem ju pod ≈ a nesu ji pod
a nesiem to domov ≈ a nesu to domů
Nesiem pozdrav od Hermíny ≈ Nesu pozdrav od Hermíny
neste caso resultar principalmente ≈ neste caso resultar principalmente
niesol štandardu Cirkus Humberto ≈ nesl standartu Cirkus Humberto
sa niesol prorokov hlas ≈ se nesl prorokův hlas
vlka niesli Lokovi, Juhovi ≈ vlka nesli Locovi, Juhovi
...

Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu

a niesol ju do ≈ and carried her into
a profesor Shay niesli ≈ and Professor Shay carrying
a rýchlo ju niesol ≈ and bore her swiftly
kožené rukavice a niesol ≈ leather gloves and carrying
medzinárodné spoločenstvo nesie zodpovednosť ≈ international community bears responsibility
nesie význam a účel ≈ carries meaning and purpose
peny, a niesol ho ≈ foam, and carried him
ženy a deti niesli ≈ women and children carrying
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu