niekto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení osoby, nejaký človek; syn. dakto, ktosi, voľakto: je tu n.?; n. si z nás vystrelil; dostala kyticu od niekoho neznámeho; niekomu by si to mal povedať; je to tak, či sa to niekomu páči, alebo nie; čakáte niekoho?; potrebovala sa o niekoho oprieť; chcel si na niekom vyliať zlosť; porozprávaj sa o tom s niekým; idete za niekým?; zdalo sa mu neprirodzené, aby sa predieral životom postrkovaný niekým iným [J. Kot]; Veď čože je to za mater, čo si dcéru nepustí medzi svet a k tomu ešte radšej si zahryzne do jazyka, ako by mala o niekom dobré slovo povedať. [A. Habovštiak]; Slušnosť - pre niekoho nevyhnutnosť, pre niekoho zbytočnosť. [Sme 1999] □ niekto blízky blízka osoba, blízky príbuzný ◘ fraz. byť niekto/niekým mať významné postavenie, byť dôležitý