niekam zám. neurč. príslov. niekde (význ. 2): poďme sa n. najesť
niekam zám. neurčité príslovkové
niekam zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na neurčitosť pri voľbe miesta al. cieľa smerovania, nevedno kam; syn. niekde, dakam, voľakam, kamsi: poďme n. na obed; n. sa musíme skryť; chystáš sa n.?; naši nie sú doma, n. odišli; stále sa n. ponáhľa; utiahol sa n. do ústrania; Po celý čas [cestou vlakom] nespala, bála sa, aby sa nepreviezla niekam inam. [E. Čepčeková]; Predstavoval si, že pôjdu niekam ďaleko za mesto. [I. Izakovič]; A ak ťa to aj niekam ťahalo, nedostal si sa ďaleko. [M. Urban]
niekam p. niekde 2
niekde 1. vyjadruje neurčitosť miesta, na ktorom al. v ktorom prebieha dej • dakde • voľakde • kdesi: kľúč od brány má niekde, dakde v taške; voľakde, kdesi v lese sa ozval výkrik
2. vyjadruje neurčitosť miesta, ktoré je cieľom smerovania, vyjadruje neurčitosť smeru • niekam • dakde • dakam: niekde, niekam sa skryjú pred dažďom; list položil dakde, dakam na stôl • voľakde • voľakam • kdesi • kamsi: vybrali sa voľakde, voľakam kúpať; na dovolenku pôjdu kdesi, kamsi k moru
3. vyjadruje nepravidelnosť výskytu, na niektorých miestach, nie všade (op. všade) • dakde • miestami • zastar. miesty: niekde, dakde, miestami sa sneh už roztopil • kde-tu • tu i tu • tu a tam • tu i tam • tu-tam • sem-tam: kde-tu, tu i tam, sem-tam sa rozsvietili svetlá • zried. ledakde (F. Hečko) • expr. ďahom: voda bola ďahom po kolená
niekam zám. prísl. na nejaké, neurčité miesto, voľakam, dakam: Najradšej by sme sa niekam prepadli. (Al.); Tichého niekam inam predložiť (Taj.)
niekam [n(i)e-] zám prísl na nej. neurčité miesto, niekde, voľakde: abi sa od kaštila njekam neroschadzali (NITRA 1718); oculis aliqvo concedere: od očúw geych ňekam odgjti (KS 1763); stareg swedek powedal, aby se nekam odpratala (PUKANEC 1787)