niekade zám. neurč. príslov. vyj. neurčitosť smerovania al. miesta činnosti, dakade, voľakade: n. sa už len prešmykneme
niekade, niekadiaľ zám. neurčité príslovkové
niekade, niekadiaľ zám. neurčité príslovkové ▶ odkazuje na neurčitosť smerovania al. miesta vykonania deja, nevedno kade, nevedno kadiaľ; syn. dakade, voľakade, kadesi, niekadiaľ, voľakadiaľ: n. sa nám hádam podarí prejsť; mačka sa n. musela dostať von; voda n. odtečie; n. sa dostaneme dnu; mravce n. vchádzajú do bytu; diaľnica niekade ísť musí [InZ 2003]
niekade vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; neznámym smerom, nevedno kade • dakade • voľakade • kadesi: niekade, dakade sa mu už podarí prejsť; voľakade, kadesi vletela do domu lastovička • niekadiaľ • dakadiaľ • voľakadiaľ • kadiaľsi: niekadiaľ, voľakadiaľ, kadiaľsi sa dostala do pivnice voda
niekade zám. neurč. príslov. vyjadruje neurčitosť smerovania al. miesta činnosti; dakade, voľakade: Že abi sa í_nerozutekali niékade (Rudník MYJ); Ďe sa apa? - Išli ňékaďe po roďiňe peňáze požičať! (Lapáš NIT)
niekade [ne-], niekadiaľ zám prísl neurčitým smerom, po nej. neurčitom mieste: nad garkem wissny krag niekadyal orawaly (VELIČNÁ 1732); aliqva: ňekaďe, na ňekterú stranu, po ňektereg straňe (KS 1763); snad tebe nekade ynadie prissla smrt (NITRA 18. st)