Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

bodaj čast. 1. ibodajže vyjadruje pozitívne al. negatívne želanie, nádej, túžbu, často kliatbu; syn. nech, kiež: b. by si mal pravdu; b. by sa všetko dobre skončilo; b. tam kdesi skazu vzal; b. ich tam skáralo; Imriško, len si zašomri, bodaj by ti to pomohlo. [V. Šikula]; Bodaj by aj náš chlapec kričal, pestvá stváral. [D. Tatarka]; Bodaj zhorela tá ich dedovizeň, bodaj všetko do tla zhorelo! [V. Mináč]; Bodajže si skamenel! [ľudová rozprávka]
2. v spojeniach bodaj by so záporným slovesom, bodaj by (aj) nie ▶ potvrdzuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie; syn. pravdaže, akoby (aj) nie: b. by nebol unavený, keď tú chrípku nevyležal!; Mal ťažký krok, bodaj by nie, celkom sa prehýnal pod tým bremenom. [P. Hrúz]
fraz. žart. bodaj ťa hus pečená kopla!


málo2 2. st. menej2 prísl. ▶ vyjadruje okolnosť malej miery, malého rozsahu, malej intenzity, neveľa2, neveľmi2; op. veľa, mnoho2, veľmi: m. spať; m. sa pohybovať; m. o seba dbať; m. mu na tom záleží; m. sebavedomý človek; m. známa osobnosť; m. kvalifikovaná pracovná sila; m. účinné opatrenia; je to veľa alebo m.?; len o m. väčší, menší, starší, mladší; je m. pravdepodobné, že dnes bude pršať; Za štvrť storočia som tu zdivel. Aký to bol čas? Prekliať ho je málo! [L. Ballek]; Kritika sa stala tovarom, preto sa veľa hovorí a málo povie. [I. Kadlečík]; 2. st.menej2; 3. st.najmenej2nie menejnemenej


nemenej, niemenej, pís. i nie menej prísl. ▶ v takej istej miere, práve tak; syn. rovnako: n. slávny herec, politik; n. dôležitá činnosť; n. významná je stavba diaľnice; nová úloha bola nemenej ťažká; ostatní prišli v n. drahom oblečení; v záverečnej fáze sa dostali aj k nie menej dôležitým informáciám; n. populárne boli aj ľudové pesničky


nieto2, pís. i nie to spoj. priraďovacia i ako súčasť dvojslovných spojok nieto aby, nieto ešte, nieto žeby, pís. i nie to aby, nie to ešte, nie to že by ▶ vyjadruje odstupňúvací, znižujúci, degradačný význam, niežeby, tobôž nie: ani muche neublíži, nieto človeku; nie je schopný mu oponovať, nie to povedať pravdu; jemu samému to ledva stačí, nieto aby mal na rozdávanie; ťažko sa jej o tom hovorilo s priateľmi, nieto ešte s cudzím človekom; predavačka sa neunúva ani len odzdraviť, nie to aby vám nejako vyšla v ústrety; drobní akcionári sa zväčša na valných zhromaždeniach nezúčastňujú, nieto žeby o niečom rozhodovali; ani na seba nepozreli, nie to že by si podali ruky; Ja by som o sebe nemohol povedať, aký budem o mesiac alebo o rok, nieto ešte o takých desať rokov. [K. Jarunková]; Ženy v mestečku nemajú veľké vyhliadky na zamestnanie, nie to ešte na dobre platené zamestnanie. [Slo 2002]fraz. rozpráv. nikde ani vtáčika letáčika, nieto ešte človiečika nie je tu nijaké živé stvorenie


niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odstupňúvací, znižujúci, degradačný význam, nieto, nieto žeby: ani som o tom nepočul, n. som o tom niečo vedel; ani do kina nechodil, n. na zábavy; triasol sa od strachu ako osika, n. sa zmohol na odpoveď; Ten, keď by videl, aká som biedna žena, ten by ma odmenil, a nie žeby mi ublížil. [A. Habovštiak]
2. i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah tak, že prvá veta popiera, že by jej obsah bol príčinou stavu, ktorý sa - súčasne s pravou príčinou - uvádza v protikladnej vete: n. niečo namietal voči návrhu, ale mal inú predstavu; n. som chcel byť škodoradostný, ale dobre mu tak!; Vedela, že prichádza do kraja, ktorý prestáva byť jej. Niežeby ho nepoznala. [K. Horák]; Peterko mal kone rád, niežeby práve tieto dva, ale tak, celkove. [P. Vilikovský]; Dedko šiel však pomaly. Niežeby nevládal. [D. Kováč]; Niežeby fabrika nebola schopná produkovať množstvo podľa dopytu, ale nemá na výrobu surovinu - rezivo. [Vč 1988]


nie1 čast. 1. ▶ vyjadruje nesúhlas al. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku; op. áno: nie, chlapče, tak sa to nerobí!; musíš sa vyjadriť, áno alebo nie; nevyrušujem? - nie, vôbec nie; potrebujete pomoc? - nie; bolí ťa to? - ani nie neveľmi; pôjdeš na výlet? - asi nie, pravdepodobne nie; A ja veru prídem. - Nie, radšej nechoď! [V. Šikula]; Nie, - odpovedal ticho a z hlasu mu zaznievalo sklamanie. [V. Krupa]
2. ▶ popiera platnosť výrazu al. vety: to nie je pravda; nikto nie je bez chyby; stalo sa to nie raz; nie tak dávno ešte bývali v meste; nie o tom chcel hovoriť; nie vlastnou vinou sa ocitol v zlej situácii; možno nie všetci s tým budú súhlasiť; povedal to prísnym, ale nie hnevlivým hlasom; nie, neviem o tom; nie, nebude prezrádzať, ako sa to skončí; Čože? Ja mám odvolať, čo som povedal? Nie! Nikdy! [Ľ. Zúbek]; Kto nie je vojak, nie je chlap! - povedal rezolútne Marakov otec. [P. Jaroš]; Cieľom našej katedry nie je vychovať ani tak stavebníka, ako skôr architekta - umelca. [Sme 1997]; Za peniaze si kúpiš lieky, nie zdravie, za peniaze si kúpiš sluhov, nie priateľov, za peniaze si kúpiš dom, ale nie domov. [InZ 2000]to nie vyjadruje zdôraznený zápor (k predchádzajúcemu záporu): nesťažuje sa, to nie; nechcem povedať, že je to zbytočné, to nie; vôbec nie, rozhodne nie vyjadruje dôrazný zápor: to nemožno vylúčiť, rozhodne nie; nemá rád čakanie a už vôbec nie, ak je to čakanie na niečo neurčité
3. v spojeniach ako by nie, akože by nie, čoby nie, čožeby nie, čože by nie, prečo nie, prečo by nie ▶ vyjadruje súhlas, prisvedčenie al. zdôraznenú kladnú odpoveď na otázku; syn. áno, pravdaže, samozrejme (, že áno): poznáš ho? - ako by nie!, akože by nie!; vieš to urobiť? - čože by nie, viem; dokázal by si to? - prečo nie!; zavezieš ho domov? - zaveziem, prečo by nie?; prvenstvo ma teší, čoby nie; Bavil som sa, čoby nie, ale úsmev bol krivý. [P. Vilikovský]
4. v spojeniach bodaj by (aj) nie!, akoby (aj) nie, bárs by (aj) nie ▶ potvrdzuje predchádzajúcu al. nasledujúcu výpoveď a uvádza jej doplnenie, vysvetlenie: súhlasil, bodaj by aj nie, veď tým len získa!; Volentovo zízanie ich rušilo, bodaj by nie, keď sa v spare letného dňa a v čisto dámskej spoločnosti túžili aj trochu odhaliť na slnku. [L. Ballek]
5. v spojeniach div nie, div že nie, dobre že nie ▶ vyjadruje neuplatnenie al. neúplné naplnenie významu nasledujúceho pomenovania, takmer, skoro: zvrtla sa a pustila sa div nie behom za ním; S nesúhlasným výrazom pozoroval, ako si mladíci vykladajú nohy na lavice, na stoličky, div že nie na stôl. [V. Švenková]
6. ▶ v spojení so záporným výrazom robí výraz kladným: nie neprávom sa obávajú právom; nie neopodstatnene sa nazdáva, že... opodstatnene; bude to zložité, no nie neprekonateľné či nemožné; ona je veľmi mladá herečka, ale nie neskúsená; Hmlička... Taká ružová, zlatá, za ktorou nie že nič nevidíš, ale naopak: všetko ti odkryje, všetko v nej ožije. [M. Urban]
7. ▶ zastupuje sloveso v zápore vo vete: mohol ísť na vysokú školu, ale on nie; myslel som si, že už prestane rečniť, ale ona nie; Naši hostitelia najradšej by nás uložili do postelí: odpočiňte si, dlhú cestu ste prekonali... Ale my nie. [D. Tatarka]; Povoz sa, - duplikoval mi, ale ja nie a nie. [R. Moric]; Škoda. Tešil som sa, že si zaspomíname na študentské časy, ale keď nie, tak nie... Vnucovať sa nebudem. [K. Lászlová]
8.ako samostatná záporová morféma pri prézentných tvaroch slovesa byť al. ako súčasť záporných tvarov prítomného času opisného pasíva: nie som nešťastný; nie sme samovrahovia; nie ste očakávaní; nie je motivovaný; nie je súdený; Aspekt novosti nie je spájaný výlučne s tvorbou mladých výtvarníkov. [DF 2000]
9. ▶ vyjadruje opravu slova al. výrazu často so stupňovacím odtienkom: voda bola zelená, nie, tyrkysová; asi príde - nie asi, ale celkom isto príde; je to hudobník európskych, ak nie svetových kvalít; bol jeden z mála, ak nie jediný, ktorý sa v tom vyznal; Cesta mu [nebeskému telesu] potrvá ešte desiatky, ak nie stovky rokov... [K. Jarunková]
10. i v spojení či nie, obyč. na konci vety ▶ vyjadruje doplňujúcu rečnícku otázku al. pobádanie na súhlasnú odpoveď; syn. pravda, však: si predsa Slovák, nie?; veď sme sa dohodli, nie?; je ľahké byť šťastným, či nie?; chceš si trochu zarobiť, nie? - hm, to áno; O dobrú povesť sa každý rád podelí, či nie? [J. Kot]
11. v spojení nie a nie s neurčitkom expr. ▶ vyjadruje neschopnosť konať dej, nijakým činom, nijako, nedajbože: horúčava nie a nie povoliť; motor nie a nie naskočiť; nie a nie sa vymotať zo začarovaného kruhu; keď si ľahne, oka nie a nie zažmúriť; Písal som rozprávku, ale nie a nie ju dopísať: Martin ma v práci stále vyrušoval. [Ľ. Feldek]
12. súčasť frazeologizovanej konštrukcie nie je - ako ▶ vyjadruje nezhodnosť objektov rovnakého druhu: nie je chlieb ako chlieb; nie je kamarát ako kamarát; nie je poradca ako poradca; nie je milión ako milión; nie je pravda ako pravda
fraz. ako áno, ako nie nevie sa, akým spôsobom, nevedno ako; či sa to niekomu páči, alebo nie al. či chceme, alebo nie vyjadruje konanie proti vlastnému želaniu, (aj) proti vlastnej vôli, v každom prípade; keby nie niekoho, niečoho [niečo by sa stalo al. nestalo] bez aktívnej účasti niekoho, niečoho by niečo neprebehlo: bohvie, ako by sa to skončilo, keby nie teba; mohol mať lepšie známky, keby nie jeho lajdáctva; len to nie! vyjadruje veľkú obavu pred uskutočnením deja, božechráň: len aby som sa nerozplakal, len to nie!; nepovedať ani áno, ani nie nevysloviť sa, nevyjadriť svoju mienku, svoj súhlas al. nesúhlas; nie veru al. veru nie vyjadruje dôrazný zápor, nesúhlas: takto by si nemal hovoriť, nie veru!; kričal, že to tak nenechá, veru nie; s niekým, s niečím nie sú žarty neradno sa s niekým, s niečím zahrávať, niekoho, niečo treba brať vážne; [tak] to teda nie! vyjadruje dôrazný zápor, nesúhlas: čakať tu nebudem, to teda nie!

nie2 spoj. priraďovacia ako súčasť dvojčlenných spojok keď (už) nie - aspoň, aj keď nie - aspoň ▶ vyjadruje odstupňúvací vzťah: pôjdeme keď nie k moru, aspoň na chatu; [Zborník] obsiahne aj príspevky českých surrealistov: keďnie nové, neuverejnené, aspoň menej známe. [Š. Žáry]; Verím, že keďnie pri žrebe, aspoň na palubovke bude šťastie na našej strane. [VNK 2002]

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu