nemenej i nie menej prísl. rovnako, práve tak, nemenej: niemenej milá ruka (Jégé); niemenej dôležitý spis (Vlč.); Niemenej vábil ho barok Karlovho chrámu. (Vaj.)
nie čast. záporová
1. s tvarmi slovesa byť popiera obsah celej vety: nie je pravda; krv nie je voda; Nie ste anjelmi ani vy (Jégé)
2. zastupuje záporné sloveso vo vete, najmä vo frázach: Komu dáva, komu nie (Vaj.) nedáva všetkým. Keď nie, nuž nie. (Taj.)
● nie a nie (často s neurč.) nijakým spôsobom, nijako, za nijakú cenu: Žalúdok nie a nie utíšiť (Zgur.) nebolo možno. Stroj nie a nie pracovať (Hor.) nechcel; to (zasa) nie, nie veru i veru nie výrazy silného záporu (obyč. v odpovedi); čoby (len) nie v odpovedi vyjadruje dôrazné popretie predchádzajúceho záporného tvrdenia; nie div niet sa čomu čudovať; ako by (aj) nie, akože by nie, kdeže by nie, bodaj by nie samozrejme, pravdaže; horký, horkýže nie iste, zaručene;
3. popiera platnosť niektorého vetného člena: Drž sa rozumu a nie slepej náruživosti! (Kuk.) Oslovil ho prísny, ale nie hnevlivý hlas. (Zúb.); v spojení nie že by a) popiera činnosť vyjadrenú slovesom: Nie že by si nemal doma čo zajesť alebo vypiť, ale ísť na hostinu, na to bol vždy ochotný (Tomašč.) netvrdím, že by si nemal doma čo jesť...; b) niekedy s významom výčitky: Nie že by som bol nadal hnusniakovi. Čo si to len nedovoľuje taký skaderuka-skadenoha! (Al.)
4. pred zápornou vetou (oddelená od nej čiarkou) vyjadruje jednoznačný zápor (často býva zosilnená opakovaním): Nie, nepoznáte veru Štefana Reptiša. (Tat.) Nie, nie, nie, ja k tomu neprivolím. (Kal.)
5. v rozhovore žiada súhlas s obsahom vety, ku ktorej sa pripája: Zvláštna vec, keď dakto vypadne z vlaku. Nie? (Hor.)
6. vyjadruje zápornú odpoveď na kladnú al. zápornú zisťovaciu otázku: Prídeš? (Neprídeš?) — Nie.
nie že by p. nie i nieby