nie
I. čast.
1. expr. i nieže vyj. nesúhlas: n. tak, syn môj!
2. popiera platnosť výrazu al. vety; vyj. zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku: stalo sa to n. raz, n. je to pravda; n. čas, usilovnosť mu chýba; patrí mu to? – (vôbec) n.! (oddelená od ostatnej výpovede) znásobuje zápor, kt. je vo vete vyjadrený: n., neviem o tom; v spoj. so záporným výrazom robí výraz kladným: n. neprávom sa hnevá právom; je súčasťou niekt. záporných tvarov: n. som volaný
3. vyj. opravu (slova, výroku) so stupňovacím odtienkom: prosil, n., modlikal
4. ako dôvetok vyj. pobádanie na súhlas, pravda, všakže: pôjdeme domov, n.?
5. nie a nie v spoj. s neurč. vyj. neschopnosť konať dej: motor n. a n. naskočiť
II. spoj. priraď.
1. n. že by – ale, lež má dôrazne odporovací význ.: n. že by sa bol polepšil, ale stával sa horším
2. keď (už) n. – (tak) aspoň vyj. odstupňúvací vzťah: naučil sa keď už n. maľovať, tak aspoň kresliť
● → ako áno, ako n.; prečo n.? áno, pravdaže