niežeby, pís. i nie žeby, nie že by spoj. priraďovacia 1. ▶ vyjadruje odstupňúvací, znižujúci, degradačný význam, nieto, nieto žeby: ani som o tom nepočul, n. som o tom niečo vedel; ani do kina nechodil, n. na zábavy; triasol sa od strachu ako osika, n. sa zmohol na odpoveď; Ten, keď by videl, aká som biedna žena, ten by ma odmenil, a nie žeby mi ublížil. [A. Habovštiak]
2. i ako súčasť dvojčlennej spojky niežeby - ale ▶ vyjadruje odporovací vzťah tak, že prvá veta popiera, že by jej obsah bol príčinou stavu, ktorý sa - súčasne s pravou príčinou - uvádza v protikladnej vete: n. niečo namietal voči návrhu, ale mal inú predstavu; n. som chcel byť škodoradostný, ale dobre mu tak!; Vedela, že prichádza do kraja, ktorý prestáva byť jej. Niežeby ho nepoznala. [K. Horák]; Peterko mal kone rád, niežeby práve tieto dva, ale tak, celkove. [P. Vilikovský]; Dedko šiel však pomaly. Niežeby nevládal. [D. Kováč]; Niežeby fabrika nebola schopná produkovať množstvo podľa dopytu, ale nemá na výrobu surovinu - rezivo. [Vč 1988]