Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

niečo -čoho zám. neurč.

1. vyj. neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu, dačo, voľačo, čosi: hľadám n. (dôležité), daj mi n. (jesť ap.)

2. v postavení neurč. čísl. a prísl. označ. malé množstvo, trocha, dačo, čosi: vziať si n. jedla; je na tom n. pravdy nie všetko; je (o) n. starší

3. expr. v postavení prísl. označ. veľké množstvo, veľmi veľa, veľmi mnoho: ten sa ma n. naprosil

n. mu je necíti sa dobre; expr.: to je n.! pozoruhodná vec; to je n.? bezvýznamná vec; také n.! čudná vec; n. pod zub(y) jedlo; n. znamenať mať hodnotu; n. za n. nič nie je zadarmo; lepšie n. ako nič

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
niečo ‑čoho zám.

niečo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne

niečo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne 1. ▶ odkazuje na neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení javu, veci; syn. dačo, čosi, voľačo: n. buchlo, spadlo; n. som ti priniesol; musím vám povedať n. dôležité; pripraviť n. na večeru; to je n. inéi fraz.; rob n.!; stalo sa n., s čím nikto nerátal; chce sa niečoho napiť; z niečoho musíme žiť; venuj sa niečomu užitočnému; kto ťa naviedol na n. také?; o niečom takom vždy sníval; v niečom bol lepší, v niečom zaostával; každá mladá generácia prichádza s niečím novým; Dáte si niečo? - spýtal sa. - Dve pivá, - objednal môj známy. [P. Jaroš]; Čože utekáš ako bez duše? Azda si sa niečoho zľakla? [A. Habovštiak]; Každý kraj je niečím pekný. [L. Ballek]; Pobehovala po dome, stále sa jej čosi nepozdávalo, stále s niečím nebola spokojná. [J. Lenčo]
2. blíži sa významu príslovky al. číslovky ▶ označuje malú mieru, malé množstvo, trocha; syn. dačo, čosi, voľačo: n. zjedli, vypili a pobrali sa ďalej; nasporili si n. peňazí; výsledok bol o n. priaznivejší, ako sa čakalo; chodieva o n. skôr; je o n. starší ako ty; mal len n. vyše päťdesiatky; Bolo niečo vyše hodiny pred obedom, a my sme už viedli o dve fúry. [V. Šikula]
3. blíži sa významu príslovky al. číslovky ▶ označuje veľké množstvo, veľký rozsah, veľmi veľa; syn. dačo, čosi, voľačo: ten si už n. pamätá; taký dom aj n. stojí; my sme sa ta n. nacestovali!; Ja som už niečo žien odrodil. [G. Rothmayerová]; O živote niečo viem, ale aj to je málo na to, aby som sa opovážil dopátrať sa pravdy okolo smrti. [L. Ťažký]
fraz. byť niečím byť významným, dôležitým, úspešným; je na tom niečo al. niečo na tom bude je v tom kus pravdy; keby niečo v prípade potreby: keby niečo, zavolaj; máš ešte niečo? chceš ešte dačo povedať, vybaviť a pod.?; hovor. máš niečo proti nemu? nesúhlasíš s ním, máš výhrady, námietky voči nemu?; hovor. máš niečo proti? nesúhlasíš, odmietaš, protestuješ?; mať s niekým niečo a) mať dačo spoločné s niekým b) mať (intímny) vzťah s niekým; niečo mu je necíti sa dobre; [dať si, mať, dostať, zohnať] niečo pod zub dačo na zjedenie, nejaké jedlo; niečo pravdy na tom je/bude to, čo sme si vypočuli, asi je, bude pravda, zrejme sa to stalo; niečo visí vo vzduchu cítiť blízkosť dačoho, cítiť, že sa dačo stane, obyč. dačo nepríjemné; niečo za niečo nič nie je zadarmo; stáť za niečo mať cenu, hodnotu; také niečo! výraz prekvapenia, údivu, počudovania; to je niečo! výraz obdivu, to je skvelá, pozoruhodná vec; to je niečo? výraz sklamania, podceňovania, to je bezvýznamná vec; to je niečo iné nesúvisí to s tým, o čom hovoríme, to do tohto rozhovoru nepatrí; to je/to by bolo niečo pre niekoho to niekomu vyhovuje, niekto sa bude z toho tešiť, vyžívať sa v tom: pracovať ako bábkoherec, to by bolo niečo pre teba; tu niečo nehrá/nesedí niečo nie je v poriadku; urobiť si niečo a) poraniť sa b) siahnuť si na život ◘ parem. každý špás niečo stojí za všetko sa musí platiť; lepšie niečo ako nič

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

-čo/1027659±4 41.15: pronominá (zmiešané) s. N sg. 395664 čo/353589 niečo/37953 všeličo/1333 dačo/794 hocičo/555 voľačo/508 kadečo/297 bohviečo/291 máločo/220 ktoviečo/61 sotvačo/21 kdečo/15 čojaviemčo/12 (4/15)

-čo/1027659±4 38.64: pronominá (zmiešané) s. A sg. 417534 čo/321135 niečo/88523 všeličo/2885 dačo/1807 voľačo/1011 hocičo/993 kadečo/698 máločo/224 bohviečo/106 ktoviečo/50 kdečo/50 sotvačo/14 bársčo/12 (4/26)

-ečo/235296±4 6.88: pronominá (zmiešané) s. A sg. 89430 niečo/88523 kadečo/698 bohviečo/106 ktoviečo/50 kdečo/50 (1/3)

-ečo/235296±4 6.84: pronominá (zmiešané) s. N sg. 38619 niečo/37953 kadečo/297 bohviečo/291 ktoviečo/61 kdečo/15 (1/2)

-iečo/126989 9.66: pronominá (zmiešané) s. A sg. 88682 niečo/88523 bohviečo/106 ktoviečo/50 (1/3)

-iečo/126989 6.94: pronominá (zmiešané) s. N sg. 38307 niečo/37953 bohviečo/291 ktoviečo/61 (1/2)

-o/19676156±19853 9.87: pronominá (zmiešané) s. N sg. 1581156→1581368±84 to/1027921 čo/353589 všetko/84524 toto/62698→62910±84 niečo/37953 ono/4940 samo/4661 všeličo/1333 dačo/794 tamto/695 hocičo/555 voľačo/508 kadečo/297 (11/688)

-o/19676156±19853 31.58: pronominá (zmiešané) s. A sg. 1160872→1161084±84 to/609916 čo/321135 niečo/88523 všetko/86944 toto/30949→31161±84 ho/14326 všeličo/2885 dačo/1807 voľačo/1011 hocičo/993 kadečo/698 ono/557 samo/423 (12/705)

niečo 1. vyjadruje neurčitosť al. ľubovoľnosť pri označení veci, javu • dačovoľačočosi: musím niečo, dačo urobiť; voľačo, čosi ho poštípalohovor.: čosi-kdesičo-todačosipoet. dač: čosi-kdesi, čo-to som už o tom čítal

2. p. trocha1 1 3. p. veľa 4. p. chvíľu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

niečo, niečoho, 7. p. niečím zám. neurč.

1. nejaká vec, dačo, voľačo: Len sa preberá v uhlí, či by nenašiel niečo. (Ráz.) Aj teraz povedala niečo smiešneho. (Min.); hovor. je (máte) niečo nového? viete nejakú zvesť, zprávu? Máš ešte niečo? (Bedn.) chceš ešte niečo povedať?; hovor. urobiť si niečo ublížiť si na tele, poraniť sa; vziať si život

niečo za niečo nič zadarmo, hovor. to je (bolo, bude) niečo! cenná, znamenitá vec; stáť za niečo mať cenu, hodnotu; hovor. niečo mi (ti, mu, jej) je som (si, je) chorý (-á); hovor. expr. také (takéto) niečo! neslýchaná vec;

2. malé množstvo, nie veľa: lepšie niečo ako nič; niečo by ešte pridal (Jes.); A niečo dostaneme aj od nemocenskej. (Zúb.)

3.význam príslovky málo, trochu: niečo zadĺžená tvár (Vaj.); Ja chodievam vždy o niečo skôr. (Zúb.)

4. hovor. expr.význam príslovky mnoho, veľa: Ten sa niečo naprosil!

necop . niečo


niečo (ňeco)
I. zám. neurč. čiast. strsl i zsl označuje neurčitú, neznámu vec al. jav, dačo, čosi: Každí ďe_ňiečo na ňom (na stolčeku) spraviu̯ (Blatnica MAR); Chlapi léli ňeco do tích železních rúl (Bernolákovo BRA); Z Moravi sa dicki ňeco donésu̯o (Záh. Ves MAL); Ti ľetnice tak pekňe uriaseľi, pokropeľi, zvinúľi a priložeľi to ňiečím čaškím (Podmanín PB)
F. kebi ból na ňiéčo, ból bi sa dávno ožeňil (Bošáca TRČ) - keby bol súci, keby mal dajakú hodnotu
II. čísl. neurč. neskl. čiast. strsl i zsl vyjadruje malé množstvo, trochu, neveľa: Tag ím tam dala ňiečo koláčou, mäsa, vajcia, hriato (Necpaly MAR); Voľačo sa s peňazí minúlo hňeď na trhu, ostatnie na daňe, ňiečo sa aj odložilo (Lišov KRU); Robiévali aj opálki, len abi niéčo zarobili (Bzince p. Jav. NMV); Potom zme ňiéčo pomóhli roďičom (Chocholná TRČ); No tag nám ostaľi ľen s tích prví_ňiečo a ti druhé (konope) už išľi šetki preč (Podmanín PB)
III. prísl. trocha: On bíva ňiečo ďaľej (Martin); Tam že je to ňeco drašší, ale isťejší léčeňí (Koválov SEN)

niečo [n(i)e-; -čo, -co-, -šo]
I. zám neurč nejaká vec, okolnosť, voľačo, dačo: že by w niekterich stolicziech mienil nietzo poczinati (ŠARIŠ 1455); nietco takoweho se dopustili (ŽILINA 1603 E); ne ten, kdo sadj, aniž ten, kdo zaléwa, jest nétco, ale Bůh (ZS 1795); koť smo sa tak zossli, besedugme, že sy ngesso w túto chwéli (BrV 1799)
II. prísl trocha, málo: niektereho czasu kradli gsu giž gmenowanemv Steffanowi nieczo peniez a on to byl rzekl na Martu (ŽK 1501); zdaliss nečo panskeho drewa nekomu nedarowal (P. BYSTRICA 1730); (kôň) na praweg zadneg nohi nečo malo kriwi (PUKANEC 1788)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a nie niečo iné et non pas autre chose
more je niečo iné la mer est autre chose
na niečo alebo na niekoho sur quelqu'un ou sur quelque chose
niečo menej ako tri peu moins de trois
niečo z jeho mladosti quelque chose de sa jeunesse
odpovedať, protestovať, povedať niečo répondre, protester, dire quelque chose
sa na niečo myslieť penser à quelque chose
že niečo je skutočné que quelque chose est réel
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu