niečí zám. neurč. označ. neurč. vlastníka al. pôvodcu, dačí, voľačí, čísi: n-ia ruka, n. článok
niečí -čia -čie pl. N mužský živ. niečí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný niečie zám. neurčité adjektívne ▶ odkazuje na vzťah k neurčitému vlastníkovi al. pôvodcovi; syn. dačí, čísi, voľačí: začuť n. hlas; urobil to na n. príkaz; nechceli upútať niečiu pozornosť; konať podľa niečích predstáv; ak je to niečia vina, tak len moja; peniaze sa stratili v niečích vreckách; Každý niekoho má a súčasne niečí je. [K. Jarunková]; Rozmýšľal, či si nemá vziať so sebou aj niečieho chlapca. [V. Šikula]; Je ťažké preniesť niečí život na filmové plátno, najmä vtedy, keď ide o žijúcu legendu. [InZ 2000]
niečí označuje neurčitého vlastníka al. pôvodcu • dačí • voľačí • čísi: našiel som niečí, voľačí, čísi klobúk; je to niečia, dačia, čiasi vina • niekoho • dakoho • voľakoho: niekoho, dakoho roľa; dakoho, voľakoho majetok
niečí, -ia, -ie zám. privl. neurč. patriaci neurčitej osobe: Niečí ovos len musí byť posledný. (Vans.)