Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj un

niže

I. predl. s G vyj.

1. miesto položené nižšie od niečoho al. smerovanie na také miesto, poniže, op. vyše: n. domu je cesta

2. nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny výraz, menej ako, pod, op. vyše: žena n. päťdesiatky, nepredá to n. tisícky

II. prísl. hovor. poniže, nižšie: býva tam n.

III. čast. vyj., že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, op. vyše: pri n. štyroch stovkách pracovníkov

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
niže predl. s G, prísl. i čast.

niže1 predl. s G 1. ▶ vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, od niečoho al. smerovanie na také miesto; syn. poniže; op. vyše1: n. dediny, cesty tečie potok; vody bolo n. kolien; susedovi, čo býval n. nich, sa darilo; na pleciach košele detvianskeho kroja sú výšivky a n. pliec spredu sú všité vodorovné viazania; Mali [panny] vraj dlhé žlté vlasy, čo im splývali niže pása a viali vo vetre, keď bežali po úbočí. [A. Habovštiak]
2. ▶ vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj, menej ako; syn. pod; op. vyše1: bol mladý, mal niečo n. štyridsiatky; priemerná výška dievčat bola n. 170 cm; vonku je n. nuly; v roku 1759 Viedeň rozhodla, že hodnoty n. groša sa budú raziť iba z medi; Aké malé rozdiely! Od prvých ich delí čosi niže sekundy, od druhých desatinka sekundy. [R. Moric]; Boli sme štyria; všetko drobizg niže desiatich rokov. [J. Domasta]; Z dvoch tisícok opýtaných to vedelo len niže 10 percent. [Poľ 2010]

niže2 prísl. hovor. zried. ▶ na mieste al. na miesto, ktoré je v menšej výške od niekoho, od niečoho, poniže, nižšie, dolu1; op. vyše2: býva tu trochu n.; leží tam n.; tu n. je studnička; potôčik pretekal v úžľabine n. od nich

niže3 čast. zried. ▶ vyjadruje, že údaj nedosahuje uvedenú hodnotu, menej ako; op. vyše3: pri n. stovke účastníkov

niže 1. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na také miesto (op. vyše) • poniže (koho, čoho; op. povyše): niže, poniže domu tečie potokpod (čím; op. nad) • popod (koho, čo; op. ponad): niže hory, pod horou, popod horu vedie cesta do dediny

2. (čoho) vyjadruje nižšiu hodnotu, ako udáva kvantitatívny údaj; menej ako • pod (čo): 800 metrov zabehol niže dvoch minút, pod dve minúty

3. p. poniže 1, 2


pod 1. (koho, čo) vyjadruje smerovanie nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • niže (koho, čoho): kopol ho pod koleno, niže kolena; teplota klesla pod dva stupne, niže dvoch stupňov

2. (koho, čo) vyjadruje účel, cieľ • do (čoho): zverili jej dieťa pod opateru, do opatery

3. (kým, čím) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. nižšiu mieru (op. nad) • nižeponiže (koho, čoho): pod horou, niže, poniže hory tečie potok; vonku je pod nulou, niže nuly

4. (čím) vyjadruje príčinu, dôvod • od (čoho): stromy sa ohýbali pod náporom vetra, od náporu vetra


poniže 1. na miesto al. na mieste, ktoré sa nachádza v menšej výške od niekoho al. niečoho (op. povyše) • nižšie (op. vyššie): zastal poniže, nižšiehovor.: nižeponižšienár. ponižej: leží tam niže, ponižšiedoludole: dolu, poniže vedie úzky chodník

2. (koho, čoho) vyjadruje miesto položené nižšie od niekoho, niečoho al. smerovanie na takéto miesto (op. povyše) • niže (op. vyše): poniže, niže cesty vedie železnicapod (čím; op. nad): pod chatou, poniže chaty je studničkanár. zdola (čoho)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

niže

1. predl. s 2. p., zried. i prísl. nižšie vzhľadom na niečo, pod niečím, poniže: niže školy, niže dediny, niže cesty; býva tu niže hneď (Tim.); Odtiaľ sa spúšťali niže za hlasom píly. (Tat.)

2. presl. s 2. p. vyjadruje, že hodnota niečoho je nižšia, ako udáva nejaké číslo, menej ako: chlap niže tridsiatky mladší ako 30 rokov; Nedá niže dvadsaťpäť ani o grajciar! (Taj.) nepredá lacnejšie

Databáza urbanoným

(stav v roku 1995).
Urbanonymum NIŽE MESTA v roku 1995 prislúchalo k týmto územným jednotkám (počet 1):
DOBŠINÁ

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor