ničiť nedok.
1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie
2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz; zbrane hromadného n-enia
ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, silne poškodzovať, narúšať fungovanie niečoho al. privádzať do neupotrebiteľného stavu, kaziť, znehodnocovať niečo, devastovať: čiernymi skládkami ničíme životné prostredie; nenič školský majetok!; neničte prírodu!; n. topánky nosením opotrebúvať; fajčením si n. zdravie, pľúca; veľká voda ničí všetko, čo jej príde do cesty; suchá často ničia úrodu; Nemám rád, keď niekto ničí cudzie dielo. To jazierko som vybudoval vlastnými rukami. [J. Kot]; Na frontoch naďalej hynuli ľudia, rúcali sa kostoly, ničili sa mestá i dediny. [A. Habovštiak]; Dôležité je i včasné zistenie zemetrasení pod vodou, ktoré vyvolávajú obrovské vlny ničiace pobrežné oblasti prímorských štátov. [Pm 1971] 2. (koho; čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, oslabovať, vyčerpávať, trápiť, sužovať: ničila ho lámka; chronickí alkoholici ničia nielen seba, ale často aj svoju rodinu; starosti mu ničia zdravie; je to príbeh človeka ničeného a zničeného silnými depresiami; závislosť od elektronických médií ničí človeka psychicky i telesne; trochu expr. nenič ma, nenič mi život, nervy netráp ma; Ženy ničila ťažká drina na polia okolo domu. [V. Švenková]; Predstavy ho ničili. Strach hlodal a užieral z pokoja. [A. Ferko] 3. (koho, čo) ▶ spôsobovať zánik, koniec existencie niekoho, niečoho, (fyzicky) likvidovať: n. nepriateľa zabíjať; n. parazity, baktérie, škodcov, škodlivý hmyz hubiť, kynožiť; prostriedok na ničenie buriny; n. dokumenty; ničenie pozemných cieľov; Epidémia AIDS ničí životy detí po celej Afrike. [Sme 1999] □ voj. zbrane, prostriedky hromadného ničenia jadrové, biologické, chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas 4. (čo (komu)) ▶ rušivo zasahovať do niečoho, nepriaznivo pôsobiť na niečo; syn. kaziť, narúšať: n. hodnoty, kultúru; otec svojimi zákazmi ničil synovi sny, túžby; neničme deťom detstvo!; klamstvo ničí vzťahy; bez dôkazov ich obviňujú a ničia im dobré meno; Ničíme si svet. [LT 2000] ▷ dok. ↗ zničiť
ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu; syn. kaziť sa: častým používaním sa veci ničia; nábytok uložený v pivnici sa ničí; všetko podlieha zubu času a ničí sa; Nie je dobré prezúvať ich [pneumatiky] na diskoch, ničia sa pri tom letné i zimné pneumatiky, bezdušové sa môžu vážne poškodiť. [Cs 2001] 2. (pre koho, pre čo; ø) ▶ spôsobovať si veľkú ujmu, duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať, trápiť sa, sužovať sa: zbytočne sa preňho ničíš; nenič sa pre tie hlúpe reči; tým každodenným flámovaním sa iba ničíš ▷ dok. ↗ zničiť sa
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniť • pustošiť: vojská drancovali, plienili naše dediny • ničiť • expr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmi • okrádať • vykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobu • lúpiť • zbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestách • hovor. brakovať • expr.: drať • zdierať • rabovať • hovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch
drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodierať • opotrebúvať • ničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu
2. zbavovať zvieratá kože • odierať • zdierať • sťahovať: dral, sťahoval králika
3. p. biť 2 4. p. drancovať
hatiť stavať niečomu prekážky • mariť • zabraňovať • prekážať • robiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcť • potláčať • znemožňovať • hovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiu • hovor. hamovať • brzdiť • zdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávku • rušiť • kaziť • ničiť • narúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladu • hovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazu • ničiť sa • nivočiť sa • znehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničí • vychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmar • expr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujú • hovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať
kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovať • ničiť • nivočiť • znehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduch • expr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si život • hovor. expr.: babrať • degviť • packať • hovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šaty • hovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládež • hovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomku • expr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe
2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať
krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražou • biol. hybridovať (o rastlinách) • miešať • páriť (o živočíchoch)
2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovať • mariť • ničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plány • rušiť • narúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka
mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívu • kaziť: kaziť dcére šťastie • znemožňovať • zamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vode • zabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhre • rušiť • narúšať • krížiť • križovať: rušil, krížil jeho zámery • hovor. torpédovať: torpédoval diskusiu • brzdiť • zdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedy • hovor. hamovať: hamovať vývin • hubiť • ničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosť • expr. nivočiť: nivočil ich šťastie
2. p. márniť 1
ničiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov; neničte stromy, lesy, parky; n. druhých; ničiaci boj; zbrane hromadného ničenia;
dok. zničiť
|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;
dok. zničiť sa