Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

ničiť nedok.

1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie

2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz; zbrane hromadného n-enia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
ničiť ‑í ‑ia nedok.

ničiť -čí -čia (ne)nič! -čil -čiac -čiaci -čený -čenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ spôsobovať veľkú škodu, skazu, silne poškodzovať, narúšať fungovanie niečoho al. privádzať do neupotrebiteľného stavu, kaziť, znehodnocovať niečo, devastovať: čiernymi skládkami ničíme životné prostredie; nenič školský majetok!; neničte prírodu!; n. topánky nosením opotrebúvať; fajčením si n. zdravie, pľúca; veľká voda ničí všetko, čo jej príde do cesty; suchá často ničia úrodu; Nemám rád, keď niekto ničí cudzie dielo. To jazierko som vybudoval vlastnými rukami. [J. Kot]; Na frontoch naďalej hynuli ľudia, rúcali sa kostoly, ničili sa mestá i dediny. [A. Habovštiak]; Dôležité je i včasné zistenie zemetrasení pod vodou, ktoré vyvolávajú obrovské vlny ničiace pobrežné oblasti prímorských štátov. [Pm 1971]
2. (koho; čo (komu)) ▶ zbavovať niekoho duševných al. telesných síl, oslabovať, vyčerpávať, trápiť, sužovať: ničila ho lámka; chronickí alkoholici ničia nielen seba, ale často aj svoju rodinu; starosti mu ničia zdravie; je to príbeh človeka ničeného a zničeného silnými depresiami; závislosť od elektronických médií ničí človeka psychicky i telesne; trochu expr. nenič ma, nenič mi život, nervy netráp ma; Ženy ničila ťažká drina na polia okolo domu. [V. Švenková]; Predstavy ho ničili. Strach hlodal a užieral z pokoja. [A. Ferko]
3. (koho, čo) ▶ spôsobovať zánik, koniec existencie niekoho, niečoho, (fyzicky) likvidovať: n. nepriateľa zabíjať; n. parazity, baktérie, škodcov, škodlivý hmyz hubiť, kynožiť; prostriedok na ničenie buriny; n. dokumenty; ničenie pozemných cieľov; Epidémia AIDS ničí životy detí po celej Afrike. [Sme 1999]voj. zbrane, prostriedky hromadného ničenia jadrové, biologické, chemické zbrane spôsobujúce vysoké straty za veľmi krátky čas
4. (čo (komu)) ▶ rušivo zasahovať do niečoho, nepriaznivo pôsobiť na niečo; syn. kaziť, narúšať: n. hodnoty, kultúru; otec svojimi zákazmi ničil synovi sny, túžby; neničme deťom detstvo!; klamstvo ničí vzťahy; bez dôkazov ich obviňujú a ničia im dobré meno; Ničíme si svet. [LT 2000]
dok.zničiť


ničiť sa -čí sa -čia sa (ne)nič sa! -čil sa -čiac sa -čiaci sa -čenie sa nedok. 1. ▶ stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu; syn. kaziť sa: častým používaním sa veci ničia; nábytok uložený v pivnici sa ničí; všetko podlieha zubu času a ničí sa; Nie je dobré prezúvať ich [pneumatiky] na diskoch, ničia sa pri tom letné i zimné pneumatiky, bezdušové sa môžu vážne poškodiť. [Cs 2001]
2. (pre koho, pre čo; ø) ▶ spôsobovať si veľkú ujmu, duševne al. telesne sa oslabovať, vyčerpávať, trápiť sa, sužovať sa: zbytočne sa preňho ničíš; nenič sa pre tie hlúpe reči; tým každodenným flámovaním sa iba ničíš
dok.zničiť sa

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

drancovať spôsobovať skazu a násilím pripravovať o majetok • plieniťpustošiť: vojská drancovali, plienili naše dedinyničiťexpr. nivočiť (vo veľkej miere): krajina nivočená cudzími nájazdmiokrádaťvykorisťovať (spôsobom, ktorý umožňuje spoločenský systém): páni okrádali chudobulúpiťzbíjať (lúpežne): bandy zbíjali na cestáchhovor. brakovaťexpr.: draťzdieraťrabovaťhovor. expr. pľundrovať: vojaci rabovali po domoch


drať 1. častým používaním znehodnocovať • zodieraťopotrebúvaťničiť: rýchlo dral, zodieral šaty, obuv; opotrebúval, ničil novú kosu

2. zbavovať zvieratá kože • odieraťzdieraťsťahovať: dral, sťahoval králika

3. p. biť 2 4. p. drancovať


hatiť stavať niečomu prekážky • mariťzabraňovaťprekážaťrobiť prekážky: hatia, maria naše plány; zabraňujú, prekážajú nám, hatia nás v úsilí pomôcťpotláčaťznemožňovaťhovor. torpédovať: predseda potláča, znemožňuje, torpéduje diskusiuhovor. hamovaťbrzdiťzdržiavať (spomaľovať tempo činnosti): hamujú, brzdia, zdržiavajú nás pri robote; traktory hatia, brzdia premávkurušiťkaziťničiťnarúšať (rušivo zasahovať do priebehu niečoho): kazia, ničia našu radosť, rušia náladuhovor. škrtiť (robiť prekážky rozvoju, existencii niečoho): škrtiť obchod


kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


kaziť sa stávať sa neupotrebiteľným, bezcenným, strácať hodnotu • brať skazuničiť sanivočiť saznehodnocovať sa: nábytok sa v pivnici kazí, ničívychádzať nazmar/na skazu: tovar vychádza nazmarexpr. humpľovať sa: častým používaním sa veci humpľujúhovor. expr. rapľovať (zle fungovať): prístroj začal rapľovať


kaziť 1. spôsobovať škodu na niečom, robiť menej hodnotným • poškodzovaťničiťnivočiťznehodnocovať: neodborným zaobchádzaním kazí, poškodzuje, ničí stroj; výfuky kazia, znehodnocujú vzduchexpr. humpľovať (i morálne): humpľuje nábytok, humpľuje si živothovor. expr.: babraťdegviťpackaťhovor. fušovať (neodborne, zle vykonávať nejakú robotu): všetko babre, degví; fušuje šatyhovor. expr. psuť (zle vykonávať robotu al. robiť mravne horším): psuť robotu; psuje mládežhovor. expr. kopať (robiť s chybami): kope písomkuexpr. potvoriť: celý dojem potvorí neporiadok v izbe

2. p. hatiť, mariť 1, kaliť 3, sabotovať


krížiť 1. spájať pri rozmnožovaní zvieratá (al. rastliny) nerovnakých plemien (al. druhov): krížiť dobytok, krížiť pšenicu s ražoubiol. hybridovať (o rastlinách) • miešaťpáriť (o živočíchoch)

2. znemožňovať nejaký zámer obyč. nečakaným spôsobom • križovaťmariťničiť: zámer kríži, križuje, marí, ničí naše plányrušiťnarúšať: rušili, narúšali sme predsavzatia protivníka


mariť 1. robiť prekážky a tak brániť v niečom • hatiť: maril, hatil úsilie celého kolektívukaziť: kaziť dcére šťastieznemožňovaťzamedzovať: znemožňovali, zamedzovali prístup k vodezabraňovať (niečomu): mariť výhru, zabraňovať výhrerušiťnarúšaťkrížiťkrižovať: rušil, krížil jeho zámeryhovor. torpédovať: torpédoval diskusiubrzdiťzdržiavať (marením spomaľovať): brzdili rozvoj vedyhovor. hamovať: hamovať vývinhubiťničiť (marením kaziť): hubil, ničil ich radosťexpr. nivočiť: nivočil ich šťastie

2. p. márniť 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

ničiť, -í, -ia nedok. (čo, koho) spôsobovať zánik, koniec existencie niečoho al. niekoho, hubiť, nivočiť: n. škodcov; neničte stromy, lesy, parky; n. druhých; ničiaci boj; zbrane hromadného ničenia;

dok. zničiť

|| ničiť sa spôsobovať si zánik, skazu, hubiť sa, nivočiť sa: sám sa ničí;

dok. zničiť sa

Morfologický analyzátor

ničiť nedokonavé sloveso
(ja) ničím VKesa+; (ty) ničíš VKesb+; (on, ona, ono) ničí VKesc+; (my) ničíme VKepa+; (vy) ničíte VKepb+; (oni, ony) ničia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ničil VLesam+; (ona) ničila VLesaf+; (ono) ničilo VLesan+; (oni, ony) ničili VLepah+;
(ty) nič! VMesb+; (my) ničme! VMepa+; (vy) ničte! VMepb+;
(nejako) ničiac VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor