Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma subst priezviská

nič

I. -čoho zám. vymedz. popiera jestvovanie, výskyt

1. veci; ani jedna, nijaká vec: neprispel ničím, v skrini nie je n., n. nechcem; odchýlil dvere – n.

2. množstva niečoho, nijaké množstvo vecí al. deja: z n-ho dávať je ťažko; pýtali sa ho, ale on n.

akoby n. a) so zdaním, že sa nič vážne nedeje b) tváriac sa nevinne; lepšie niečo ako n.; n. po n., pre n., za n. bezdôvodne; (len tak) mne n., tebe n. a) bezdôvodne b) nenazdajky; z ničoho n. zrazu; n. to (zato), zato n., to n. nič (zlé, vážne) sa nestalo; všetko alebo n.; za n. nemať niekoho nevážiť si; (robiť) všetko a n. všeličo, iba nie (to) potrebné; to nestojí za n.; ani za n., za n. na svete rozhodne nie; → ja n., ja muzikant; n. nepadá (samo) z neba, do lona všetko si treba zaslúžiť (prácou)

II. neskl. s. hovor. malicherná vec, bezvýznamná osoba, nula: dostal veľké n.; pejor. mne je on n.

III. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: n. sa ty neboj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nič ‑čoho zám., neskl. s. i čast.

nič1 ničoho ničomu nič ničom ničím zám. vymedzovacie substantívne v záporných vetách 1.negatívne vymedzuje kvantitu, popiera jestvovanie vecí al. javov v akomkoľvek množstve, nijaká vec, nijaký jav, ani jedna vec, ani jeden jav, nijaké množstvo vecí al. deja; op. všetko: nemať, nekúpiť n.; nemyslieť, nebrať ohľad na n.; n. nechce; čo máš nové? - n.; v skrini nie je n.; n. nevidno; za celý deň neurobil vôbec n.; zo svojich sľubov nesplnil n.; od rána nemal n. v ústach nejedol; našla sa moja stratená peňaženka, n. z nej nechýbalo; n. sa odvtedy nezmenilo; n. tým nedosiahli; na tom nie je n. čudné, zlé; ničoho sa neboj, n. sa ti nemôže stať; vtedy ničoho nebolo; nechcem ťa do ničoho nútiť; svet nevznikol z ničoho; k ničomu sa to nehodí; už ničomu neverí; necítil n., celkom n.; nepýtaj sa ma na n.!; ty za n. nemôžeš; nie je o n. lepší, horší; tvári sa, že o ničom nevie; na ničom mu nezáleží; s ničím nie je spokojný; ničím nepodložené obavy, domnienky; fosfor potrebujú všetky živé organizmy a nemožno ho ničím nahradiť; pýtali sa ho, ale on n. neodpovedal, nereagoval; veď ja n., len pokračuj nič nehovorím, nenamietam; ale n.! - zháčil sa; Započúval sa, odkiaľ doľahne prašťanie. Nikde nič, ticho. [P. Jaroš]; Dva razy z Talianska napísal; najprv list, potomlen karta a potom vôbec nič. [V. Šikula]; Bol to už len obyčajný mŕtvy jeleň, nič viac. [R. Moric]; Ale nikto neodpovedal. Zreval ešte raz - nič. [N. Baráthová]
2.negatívne vymedzuje kvantitu deja, popiera jeho jestvovanie, ani trocha, vôbec: n. nám to nebude platné; n. nám to však nepomohlo; n. mi to neosoží; rád ta zabehnem, n. mi to nerobí
fraz. ako nič [urobiť niečo] bez námahy, ľahko, hravo: zdvihol veľký sud ako nič; akoby nič a) so zdaním, že sa nijaká vážna vec nedeje al. nestala, pokojne: po chvíli akoby nič sa vrátil domov b) tváriac sa nevinne, spokojne: všetci sa tvárili akoby nič; [ešte] nie je nič stratené ešte nie je koniec, ešte sa to môže obrátiť na dobré, v náš prospech a pod.; žart. ja nič, ja muzikant mňa sa to netýka, nie som zodpovedný; kde nič, tu nič a) nikde nič nie je, nič sa nedeje: sľúbil, že to urobí, a kde nič, tu nič b) zrazu, odrazu, nenazdajky: chlap ho len tak, kde nič, tu nič, schmatol do bitky; [len tak] pre nič, za nič al. nič po/pre nič bezdôvodne; mne nič, tebe nič a) nenazdajky, odrazu: len tak, mne nič, tebe nič, chcela zmiznúť b) bez príčiny: len tak mne nič, tebe nič nás napadli; mňa/teba/jeho/nikoho do toho nič mňa, teba, jeho, nikoho iného sa to netýka; nemať nič proti niekomu nebyť zaujatý voči niekomu; nemať nič [spoločné] s niekým, s niečím nebyť spojený s niekým, s niečím, nesúvisieť s niekým, s niečím: toto nemá s tebou nič spoločné; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, nebyť nikomu ničím zaviazaný; nemať sa k ničomu byť málo aktívny, nemať záujem púšťať sa do nejakej činnosti; nemať za nič niekoho nevážiť si niekoho; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, odplatil (obyč. zlé, nepríjemné); nerobí si z ničoho nič všetko mu je ľahostajné; nestáť za nič nemať nijakú cenu, byť bezcenný; nezostáva [niekomu] nič iné, len... výraz rezignácie, niet iného východiska; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; nič mu nechýba má sa dobre, má všetkého dostatok; nič mu nie je je zdravý; nič mu nie je sväté nemá úctu k ničomu, všetko znevažuje; nič na svete nijaká vec, nijaká okolnosť: nič na svete ho nepresvedčí o opaku; nič na svete im v tom nezabráni; nič sa nedá robiť výraz rezignácie, zmierenia sa s daným stavom, žiaľ, bohužiaľ; nič si nedopriať veľmi šetriť, byť lakomý; nič si z toho nerob netráp sa preto, nestaraj sa; nič to [zato] al. zato nič al. to nič nestala sa nijaká chyba, nestala sa vážna vec (často ako odpoveď na ospravedlnenie); nič v zlom [, ale...] nehnevaj sa, nemyslím to zle: chlapci, nič v zlom, ale toho hrania už bolo dosť; nič viac a nič menej al. nič viac, nič menej iba to, iba toľko, presne tak: som iba obyčajný redaktor, nič viac a nič menej; mne však šlo o ospravedlnenie, nič viac, nič menej; nič z toho nebude nepodarí sa to, neuskutoční sa to; niečo/to neveští nič dobré/dobrého okolnosti naznačujú nepriaznivý vývoj: tmavá obloha neveští nič dobrého; nikde nič výsledok (je) nijaký: radíme sa, radíme - a nikde nič; no nič neprekáža to: no nič, urobíme to inak; o nič menej práve tak, rovnako: je tu aj druhý problém, o nič menej dôležitý; hovor. expr. to je o ničom konštatovanie, že niečo nemá význam, zmysel, že niečo je nedobré, zle urobené al. nevyhovuje istým požiadavkám, potrebám a pod.: keď sa všetci k tomu budú takto stavať, tak to je o ničom; dostávam síce podporu, ale to je o ničom; nasypú do dier na ceste piesku, ale to je o ničom, za hodinu je vonku; to na veci nič nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu; to nič nie je a) (o úlohe, prekážke) to nie je ťažké, zložité, to sa dá zvládnuť b) nestala sa vážna vec; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti; [robiť, vedieť, zmenilo sa] všetko a nič všeličo, iba nie to, čo treba al. čo je podstatné; všetko alebo nič nie polovičato, naplno; [robiť niečo] z ničoho len z minimálneho množstva, z úplne nedostačujúceho množstva (potrebných) vecí: pripraviť večeru z ničoho je umenie; dávať z ničoho je ťažké; z ničoho nič nečakane, zrazu, znenazdania: z ničoho nič sa začal smiať; za nič na svete al. ani za nič a) za nijakých okolností, v nijakom prípade, rozhodne nie: toto povolanie by nevymenil za nič na svete; on by to neurobil ani za nič b) nijakým spôsobom, nijako, vôbec: za nič na svete nevedel prísť na to, kedy sa to stalo; ani za nič si nemohol spomenúť, ako sa to povie po slovensky; začínať/začať z ničoho bez (dostatočných) materiálnych prostriedkov a bez skúseností: s pestovaním húb začali prakticky z ničohoparem. kde nič nie je, [tam] ani smrť neberie nemožno sa domáhať niečoho tam, kde nič nie je, kde nič nemajú; lepšie dačo/niečo ako nič; nič nepadá [samo] z neba/do lona nič sa nedá získať bez práce, bez pričinenia, všetko si treba zaslúžiť; nič netrvá večne všetko sa raz skončí; nič nové pod slnkom to je už známa vec, známy fakt, nie je to nijaká novinka

nič2 neskl. s. 1. hovor. ▶ bezvýznamná, nedôležitá, malicherná vec: dostal veľké n.; pohádali sa pre také n.i fraz.; to je n., to zvládne každý; Ak niečo fantastického nevymyslím, zhorím, ostane zo mňa holé nič. [A. Bednár]
2. hovor. pejor.kto nemá nijaký vplyv, bezvýznamný človek; syn. nikto2, niktoš, nula2: jemu som ja n.; Také nič ma ide poučovať. [R. Jašík]; Je to bastard, také nič. [V. Bednár]i fraz.
fraz. expr. také nič a) (o človeku) drobný, malý, chudý, slabý b) (o veci) (niečo) malé, neveľké, nepatrné

nič3 čast. ▶ vyjadruje zdôraznený zápor; vôbec (pri zápore): len choď a n. sa neboj!; n. sa neľakaj

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosťdrobnôstkahovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každéhoexpr.: hlúposťsprostosťdaromnicaharaburdašepletataľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnicemalichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detailnič: bolo to iba také ničexpr.: daromnicahlúposťsprostosťtaľafatkahračkapletkaledačoledačinapejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačosubšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ


navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmarvnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivočna skazuna nična mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinuhovor. žart.: na minďárena mindžárefraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok


neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný


neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neodôvodnený

2. p. nadarmo 2


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figuhovor. expr. šuvikshovor. nula: dostať nuluvulg. hovno

2. p. niktoš 1


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

2. p. naničhodník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nič, ničoho zám. neurč.

1. nijaká vec, nijaké množstvo: celkom nič, nič nerobiť, nič nevidno, nestarať sa o nič; Nič si z toho nerob!; nič zlého, dobrého mimoriadneho, určitého (zlé, dobré, mimoriadne, určité); o nič horší, lepší; nič takého (také) nie taká vec, akú mám (máš) na mysli; lepšie niečo ako nič; nemať nič na svedomí byť bez viny, bez previnenia

nič po nič bez príčiny; pre nič za nič, za nič pre nič bezdôvodne; ani za nič, za nič (na svete) za nijakých okolností, za nijakú cenu; kde nič, tu nič nikde nič nie je: Sľúbil si, a kde nič, tu nič. (Žáry); z ničoho nič zrazu; nič mi (ti, mu atď.) nie je som (si, je atď.) zdravý; mňa (teba, jeho atď.) do toho nič mňa (teba, jeho atď.) sa to netýka; nemal nič spoločného s niekým nebyť spojený s niekým; nemať nič spoločného s niečím nesúvisieť s niečím; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, niekomu v niečom zaviazaný; nebyť ničím nemať zamestnanie, postavenie v spoločnosti; nestáť za nič nemať nijakú cenu; nedá sa nič robiť výraz rezignácie; hovor. to nič (nie je), to je nič, nič to, nič to zato (preto), zato nič, nič sa nestalo nestala sa chyba, nestala sa vážna vec; urobiť niečo ako nič ľahko, hravo; hovor. ničoho nič, arch. ničového nič celkom nič; nár. ničohúce nič (Hor.) celkom nič;

2. malá, bezvýznamná vec, niečo bezcenného: Zajtra by vás v dedine roznášali: a pre také nič. (Kuk.) Im je slúžny nič (Vaj.) bezvýznamný človek

hovor. nemať niekoho za nič nevážiť si ho, podceňovať; tebe (jemu, vám atď.) je to nič je ti (mu, vám) to jedno, ľahostajné;

3. vyjadruje nedostatok deja: Do kostola nechodíš — ani nič. (Kuk.) Nu veď je nič! (Vaj.) nič sa nestalo; Veď ja nič, len si píšte (Žáry) nič nenamietam, nič som nepovedal, nič nemám proti tomu.

hovor. mne nič, tebe nič nikoho si nevšímajúc; ja nič, ja muzikant mňa sa to netýka, nemám s tým nič spoločného;

4. zried. pri zápore má funkciu príslovky nijako, vôbec, celkom: Vidí, že si Ondro nič hrdo nepočína. (Tim.) Ale Solan nič nechodil. (Bedn.)

Morfologický analyzátor

ničiť nedokonavé sloveso
(ja) ničím VKesa+; (ty) ničíš VKesb+; (on, ona, ono) ničí VKesc+; (my) ničíme VKepa+; (vy) ničíte VKepb+; (oni, ony) ničia VKepc+;

(ja som, ty si, on) ničil VLesam+; (ona) ničila VLesaf+; (ono) ničilo VLesan+; (oni, ony) ničili VLepah+;
(ty) nič! VMesb+; (my) ničme! VMepa+; (vy) ničte! VMepb+;
(nejako) ničiac VHe+;

nič podstatné meno, stredný rod

(jedno) nič; (bez) nič; (k) nič; (vidím) nič; (o) nič; (s) nič;

(dve) nič; (bez) nič; (k) nič; (vidím) nič; (o) nič; (s) nič;

ňič ňič nič_1 nič nič_2 nič nič_3 nič nič_4 nič nič_5 nič
nič
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jedno) nič
G (bez) nič
D (k) nič
A (vidím) nič
L (o) nič
I (s) nič
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
N (štyri) nič
G (bez) nič
D (k) nič
A (vidím) nič
L (o) nič
I (s) nič

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 136×, celkový počet lokalít: 46, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYSLAVA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 22×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 13×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 6×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 5×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
DOĽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor