Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj subst priezviská

nič

I. -čoho zám. vymedz. popiera jestvovanie, výskyt

1. veci; ani jedna, nijaká vec: neprispel ničím, v skrini nie je n., n. nechcem; odchýlil dvere – n.

2. množstva niečoho, nijaké množstvo vecí al. deja: z n-ho dávať je ťažko; pýtali sa ho, ale on n.

akoby n. a) so zdaním, že sa nič vážne nedeje b) tváriac sa nevinne; lepšie niečo ako n.; n. po n., pre n., za n. bezdôvodne; (len tak) mne n., tebe n. a) bezdôvodne b) nenazdajky; z ničoho n. zrazu; n. to (zato), zato n., to n. nič (zlé, vážne) sa nestalo; všetko alebo n.; za n. nemať niekoho nevážiť si; (robiť) všetko a n. všeličo, iba nie (to) potrebné; to nestojí za n.; ani za n., za n. na svete rozhodne nie; → ja n., ja muzikant; n. nepadá (samo) z neba, do lona všetko si treba zaslúžiť (prácou)

II. neskl. s. hovor. malicherná vec, bezvýznamná osoba, nula: dostal veľké n.; pejor. mne je on n.

III. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: n. sa ty neboj

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nič ‑čoho zám., neskl. s. i čast.

nič neskl. s.

nič ničoho ničomu nič ničom ničím zám. vymedzovacie substantívne v záporných vetách

nič čast.

nič1 ničoho ničomu nič ničom ničím zám. vymedzovacie substantívne v záporných vetách 1.negatívne vymedzuje kvantitu, popiera jestvovanie vecí al. javov v akomkoľvek množstve, nijaká vec, nijaký jav, ani jedna vec, ani jeden jav, nijaké množstvo vecí al. deja; op. všetko: nemať, nekúpiť n.; nemyslieť, nebrať ohľad na n.; n. nechce; čo máš nové? - n.; v skrini nie je n.; n. nevidno; za celý deň neurobil vôbec n.; zo svojich sľubov nesplnil n.; od rána nemal n. v ústach nejedol; našla sa moja stratená peňaženka, n. z nej nechýbalo; n. sa odvtedy nezmenilo; n. tým nedosiahli; na tom nie je n. čudné, zlé; ničoho sa neboj, n. sa ti nemôže stať; vtedy ničoho nebolo; nechcem ťa do ničoho nútiť; svet nevznikol z ničoho; k ničomu sa to nehodí; už ničomu neverí; necítil n., celkom n.; nepýtaj sa ma na n.!; ty za n. nemôžeš; nie je o n. lepší, horší; tvári sa, že o ničom nevie; na ničom mu nezáleží; s ničím nie je spokojný; ničím nepodložené obavy, domnienky; fosfor potrebujú všetky živé organizmy a nemožno ho ničím nahradiť; pýtali sa ho, ale on n. neodpovedal, nereagoval; veď ja n., len pokračuj nič nehovorím, nenamietam; ale n.! - zháčil sa; Započúval sa, odkiaľ doľahne prašťanie. Nikde nič, ticho. [P. Jaroš]; Dva razy z Talianska napísal; najprv list, potomlen karta a potom vôbec nič. [V. Šikula]; Bol to už len obyčajný mŕtvy jeleň, nič viac. [R. Moric]; Ale nikto neodpovedal. Zreval ešte raz - nič. [N. Baráthová]
2.negatívne vymedzuje kvantitu deja, popiera jeho jestvovanie, ani trocha, vôbec: n. nám to nebude platné; n. nám to však nepomohlo; n. mi to neosoží; rád ta zabehnem, n. mi to nerobí
fraz. ako nič [urobiť niečo] bez námahy, ľahko, hravo: zdvihol veľký sud ako nič; akoby nič a) so zdaním, že sa nijaká vážna vec nedeje al. nestala, pokojne: po chvíli akoby nič sa vrátil domov b) tváriac sa nevinne, spokojne: všetci sa tvárili akoby nič; [ešte] nie je nič stratené ešte nie je koniec, ešte sa to môže obrátiť na dobré, v náš prospech a pod.; žart. ja nič, ja muzikant mňa sa to netýka, nie som zodpovedný; kde nič, tu nič a) nikde nič nie je, nič sa nedeje: sľúbil, že to urobí, a kde nič, tu nič b) zrazu, odrazu, nenazdajky: chlap ho len tak, kde nič, tu nič, schmatol do bitky; [len tak] pre nič, za nič al. nič po/pre nič bezdôvodne; mne nič, tebe nič a) nenazdajky, odrazu: len tak, mne nič, tebe nič, chcela zmiznúť b) bez príčiny: len tak mne nič, tebe nič nás napadli; mňa/teba/jeho/nikoho do toho nič mňa, teba, jeho, nikoho iného sa to netýka; nemať nič proti niekomu nebyť zaujatý voči niekomu; nemať nič [spoločné] s niekým, s niečím nebyť spojený s niekým, s niečím, nesúvisieť s niekým, s niečím: toto nemá s tebou nič spoločné; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, nebyť nikomu ničím zaviazaný; nemať sa k ničomu byť málo aktívny, nemať záujem púšťať sa do nejakej činnosti; nemať za nič niekoho nevážiť si niekoho; neostal nikomu nič dlžný vždy všetko vrátil, odplatil (obyč. zlé, nepríjemné); nerobí si z ničoho nič všetko mu je ľahostajné; nestáť za nič nemať nijakú cenu, byť bezcenný; nezostáva [niekomu] nič iné, len... výraz rezignácie, niet iného východiska; nič dobré mu z očí nehľadí/nekuká vyzerá zlý, vzbudzuje nedôveru; nič mu nechýba má sa dobre, má všetkého dostatok; nič mu nie je je zdravý; nič mu nie je sväté nemá úctu k ničomu, všetko znevažuje; nič na svete nijaká vec, nijaká okolnosť: nič na svete ho nepresvedčí o opaku; nič na svete im v tom nezabráni; nič sa nedá robiť výraz rezignácie, zmierenia sa s daným stavom, žiaľ, bohužiaľ; nič si nedopriať veľmi šetriť, byť lakomý; nič si z toho nerob netráp sa preto, nestaraj sa; nič to [zato] al. zato nič al. to nič nestala sa nijaká chyba, nestala sa vážna vec (často ako odpoveď na ospravedlnenie); nič v zlom [, ale...] nehnevaj sa, nemyslím to zle: chlapci, nič v zlom, ale toho hrania už bolo dosť; nič viac a nič menej al. nič viac, nič menej iba to, iba toľko, presne tak: som iba obyčajný redaktor, nič viac a nič menej; mne však šlo o ospravedlnenie, nič viac, nič menej; nič z toho nebude nepodarí sa to, neuskutoční sa to; niečo/to neveští nič dobré/dobrého okolnosti naznačujú nepriaznivý vývoj: tmavá obloha neveští nič dobrého; nikde nič výsledok (je) nijaký: radíme sa, radíme - a nikde nič; no nič neprekáža to: no nič, urobíme to inak; o nič menej práve tak, rovnako: je tu aj druhý problém, o nič menej dôležitý; hovor. expr. to je o ničom konštatovanie, že niečo nemá význam, zmysel, že niečo je nedobré, zle urobené al. nevyhovuje istým požiadavkám, potrebám a pod.: keď sa všetci k tomu budú takto stavať, tak to je o ničom; dostávam síce podporu, ale to je o ničom; nasypú do dier na ceste piesku, ale to je o ničom, za hodinu je vonku; to na veci nič nemení to nie je dôvod na zmenu úsudku al. postupu; to nič nie je a) (o úlohe, prekážke) to nie je ťažké, zložité, to sa dá zvládnuť b) nestala sa vážna vec; [narobiť] mnoho kriku pre nič spôsobiť zbytočný, prehnaný rozruch okolo nejakej záležitosti; [robiť, vedieť, zmenilo sa] všetko a nič všeličo, iba nie to, čo treba al. čo je podstatné; všetko alebo nič nie polovičato, naplno; [robiť niečo] z ničoho len z minimálneho množstva, z úplne nedostačujúceho množstva (potrebných) vecí: pripraviť večeru z ničoho je umenie; dávať z ničoho je ťažké; z ničoho nič nečakane, zrazu, znenazdania: z ničoho nič sa začal smiať; za nič na svete al. ani za nič a) za nijakých okolností, v nijakom prípade, rozhodne nie: toto povolanie by nevymenil za nič na svete; on by to neurobil ani za nič b) nijakým spôsobom, nijako, vôbec: za nič na svete nevedel prísť na to, kedy sa to stalo; ani za nič si nemohol spomenúť, ako sa to povie po slovensky; začínať/začať z ničoho bez (dostatočných) materiálnych prostriedkov a bez skúseností: s pestovaním húb začali prakticky z ničohoparem. kde nič nie je, [tam] ani smrť neberie nemožno sa domáhať niečoho tam, kde nič nie je, kde nič nemajú; lepšie dačo/niečo ako nič; nič nepadá [samo] z neba/do lona nič sa nedá získať bez práce, bez pričinenia, všetko si treba zaslúžiť; nič netrvá večne všetko sa raz skončí; nič nové pod slnkom to je už známa vec, známy fakt, nie je to nijaká novinka

nič2 neskl. s. 1. hovor. ▶ bezvýznamná, nedôležitá, malicherná vec: dostal veľké n.; pohádali sa pre také n.i fraz.; to je n., to zvládne každý; Ak niečo fantastického nevymyslím, zhorím, ostane zo mňa holé nič. [A. Bednár]
2. hovor. pejor.kto nemá nijaký vplyv, bezvýznamný človek; syn. nikto2, niktoš, nula2: jemu som ja n.; Také nič ma ide poučovať. [R. Jašík]; Je to bastard, také nič. [V. Bednár]i fraz.
fraz. expr. také nič a) (o človeku) drobný, malý, chudý, slabý b) (o veci) (niečo) malé, neveľké, nepatrné

nič3 čast. ▶ vyjadruje zdôraznený zápor; vôbec (pri zápore): len choď a n. sa neboj!; n. sa neľakaj

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

/380295±2485: partikuly 309→306
+1
−2
ináč/295 nič/14→11
+1
−2

/380295±2485 33.59: substantíva (nesklonné) s. 1326→85
+476
−85
č/1089→54
+417
−54
nič/77→20
+23
−19
(2/11)

-ič/183147±437 2.97: verbá imp. nedok. 2. os. sg. 268→266
+2
−0
kr/205 cv/34 n/18→16
+2
−0
(6/11)

-nič/156828±46: adjektíva (nesklonné) 1. st. 194 nanič/194

-nič/156828±46: adverbiá 1. st. 1376 nanič/1376

-nič/156828±46 5.87: verbá imp. dok. 2. os. sg. 71 znič/68 (3/3)

-nič/156828±46 34.23: substantíva m. živ. N sg. 524 Ivanič/289 pohonič/179 Lučenič/43 Rajnič/8 (2/5)

-nič/156828±46 3.41: substantíva m. neživ. N+A sg. 794 vinič/706 chránič/59 menič/22 (1/7)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

maličkosť 1. drobná vec bez veľkej ceny al. závažnosti • drobnosť: doniesť dieťaťu maličkosť, drobnosťdrobnôstkahovor. pletka: mať drobnôstku, pletku pre každéhoexpr.: hlúposťsprostosťdaromnicaharaburdašepletataľafatka: nosiť si z dovolenky hlúposti, daromnicemalichernosť

2. bezvýznamná, ľahko uskutočniteľná vec • hovor. detail: hádka u nich je maličkosť, detailnič: bolo to iba také ničexpr.: daromnicahlúposťsprostosťtaľafatkahračkapletkaledačoledačinapejor. hovädzina: hnevať sa pre pletky, pre ledačosubšt. hovadina

3. relatívne malá suma peňazí • bagateľ: milión je preňho maličkosť, bagateľ


navnivoč v spojení so slovesami prísť, prichádzať, ísť, vyjsť, vychodiť, obrátiť sa, obracať sa a pod. má význam zničiť sa, ničiť sa, pokaziť sa, kaziť sa, byť bez úžitku • nazmarvnivoč: všetka jeho námaha vyšla navnivoč, nazmar; po takom daždi sa všetka úroda obráti vnivočna skazuna nična mizinu: zle uložené potraviny sa obrátia na skazu; enormné úsilie vyšlo na nič, na mizinuhovor. žart.: na minďárena mindžárefraz. na psí tridsiatok (iba so slovesom vyjsť): celodenná robota vyšla na minďáre, na psí tridsiatok


neočakávane nerátajúc s niečím, nepredvídajúc niečo • nečakane: rodičia sa neočakávane, nečakane skoro vrátili z návštevyprekvapujúconepredvídanenepredpokladane: narazili na prekvapujúco, nepredvídane silný odpor; predstavenie trvalo nepredpokladane dlhoneplánovanenáhodnenáhodou: pri výkopoch náhodne, náhodou našli zvyšky nejakého obydliaznezradyznenazdaniaznenazdajkynenazdajky: znezrady, znenazdania sa z brány vyrútil pes; znenazdajky, nenazdajky sa obrátila dozadusčista-jasnaz ničoho nič: sčista-jasna, z ničoho nič začalo pršaťzrazunáhlerazom (neočakávane a obyč. rýchlo): zrazu, náhle sa otvorili dvere; razom sa rozlúčil a odišielvtom (práve vtedy): vtom zhaslo svetlonár. nezradky (Vansová)fraz.: ako blesk z jasného nebaako hrom z čistého/z jasného neba(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neočakávaný


neodôvodnene 1. nemajúc nijaké odôvodnenie, opodstatnenie, nezakladajúc sa na nejakom podklade, na dôvodoch • bezdôvodnezried.: bezpodstatnebezzákladne: neodôvodnene, bezdôvodne sa na nás rozkričalneopodstatnenenepodložene: neopodstatnene, nepodložene tvrdí, že sme niečo zobralineoprávneneneprávomnezaslúžene: neodôvodnene, neoprávnene sa sťažuje na vedúceho; neprávom, nezaslúžene získal isté výhodyzbytočne: neodôvodnene, zbytočne sa na mňa hneváš, ja som to neurobilnepravdivoklamnefalošne (nezhodujúc sa s pravdou): nepravdivo, klamne, falošne ho obvinili z podvodufraz. nič po ničpre nič za nič(len tak) mne nič, tebe nič

porov. aj neodôvodnený

2. p. nadarmo 2


nič1 popiera jestvovanie, výskyt veci al. množstva niečoho; nijaké množstvo veci al. deja: nemá ničfraz.: ani (za) mačný makani (za) mačný máčikani fani mäkké fani ňani kvapkuani kvapkyani byľkuani kúsokani kúskafraz. ani (toľko), čo by za necht vošlo: nedostane ani za mačný mak, ani kúskaexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfraz. z koláča dieruhovor. expr. starú beluhrub. prdvulg. trthovno (pri kladnom tvare slovesa): figu (borovú), starú belu dostane


nič2 1. hovor. malicherná vec • expr. figa: dostal veľké nič, veľkú figuhovor. expr. šuvikshovor. nula: dostať nuluvulg. hovno

2. p. niktoš 1


nie 1. vyjadruje (zdôraznenú) zápornú odpoveď na zisťovaciu otázku, vyjadruje (zdôraznený) nesúhlas, (zdôraznene) popiera platnosť výrazu al. vety • vôbec nieto teda nie: Pozvete ho? – Nie, to teda nie.hovor.: akurátale ba, pís. i alebaale čoale čobyale kdečobyexpr. no akurátzastaráv. aba: Zoberieme ho? – Akurát. Dobehli ho? – Nie, ale ba, ale čo(by).expr.: čožebykdebykdežekdežebyhovor. expr.: ale čožeale čožebyale kdežeale kdežeby: Vrátila sa? – Kde(že)by, ale kdeže(by). Dostal si to? – Ale čože(by).expr. nieže: nie, nieže tak, chlapče, tak nemôžešexpr.: ešte čoešteže čoba ešteba ešte čoba ešteže čo: Povieš jej to? – Ešte(že) čo, ba ešte(že) čo.expr.: božechráňbohchráňchráňbohchráňbožechráňpanebohuchovajbožeuchovaj: Môžem mu to povedať? – Božechráň, chráňboh.hovor. expr.: ah jaj, pís. i ahjajach jajajajajáj: ah jaj, ajaj, ten neprídeexpr.: hohhohohohóohoohóojojojojój: hoh, hohó, ohó, na tom sme sa nedohodlihovor. expr.: horkyhorkýhorkýžehorkýtamhorkýžetam: horký(že), horký(že)tam, tá sa už neukážeexpr.: figufigu borovúfigu drevenúfigu makovúhovor. expr. starú belu: Daj mu to! – Figu (borovú).hovor. expr.: ba kiehoba kýhočertaparomaba čertaba paromaba kieho/kýho čertačerta staréhočerta rohatéhočerta strapatéhočerta kopasnéhoba kieho/kýho beťahaba kieho/kýho hadačerta-diabla(ba) kieho/kýho zrádnika: Dokončíte to do konca týždňa? – Ba kieho (čerta), ba čerta (starého).fraz.: ani za ničani za (živého) bohahrub. ani bohovifraz.: ani za božemôjani za otcaani za svetza nič na sveteza nijakú cenuani počuťani pri najlepšej vôli: Nedáš mu to? – Za nič na svete!fraz. expr.: to by (tak) ešte chýbaloani ma nemáani nápad: Pôjdete spolu? – To by (tak) ešte chýbalo!sotvaťažkoasi nieasi ťažkopravdepodobne nie (vyjadruje mierny zápor): Prídete? – Sotva, (asi) ťažko.hrub. prdvulg.: trthovnoriť (vyjadruje zdôraznenú zápornú odpoveď)

2. p. však 4


niktoš 1. pejor. bezvýznamný človek: nemá nič, je to niktošhovor. pejor.: niktonik: Ty nikto, ty nám nebudeš rozkazovať!hovor. pejor. nula: je to spoločenská nulapejor.: skaderuka-skadenohahandráršiflikáršuflikárobšivkár (obyč. v nadávke) • pejor. nepodarenec: je to taký nepodarenecpejor. nič: mne je on ničexpr.: ledačoledačina (obyč. v nadávke) • nár. pejor. ničigasubšt. nímand

2. p. naničhodník

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nič, ničoho zám. neurč.

1. nijaká vec, nijaké množstvo: celkom nič, nič nerobiť, nič nevidno, nestarať sa o nič; Nič si z toho nerob!; nič zlého, dobrého mimoriadneho, určitého (zlé, dobré, mimoriadne, určité); o nič horší, lepší; nič takého (také) nie taká vec, akú mám (máš) na mysli; lepšie niečo ako nič; nemať nič na svedomí byť bez viny, bez previnenia

nič po nič bez príčiny; pre nič za nič, za nič pre nič bezdôvodne; ani za nič, za nič (na svete) za nijakých okolností, za nijakú cenu; kde nič, tu nič nikde nič nie je: Sľúbil si, a kde nič, tu nič. (Žáry); z ničoho nič zrazu; nič mi (ti, mu atď.) nie je som (si, je atď.) zdravý; mňa (teba, jeho atď.) do toho nič mňa (teba, jeho atď.) sa to netýka; nemal nič spoločného s niekým nebyť spojený s niekým; nemať nič spoločného s niečím nesúvisieť s niečím; nemať s nikým nič nebyť s nikým spojený, niekomu v niečom zaviazaný; nebyť ničím nemať zamestnanie, postavenie v spoločnosti; nestáť za nič nemať nijakú cenu; nedá sa nič robiť výraz rezignácie; hovor. to nič (nie je), to je nič, nič to, nič to zato (preto), zato nič, nič sa nestalo nestala sa chyba, nestala sa vážna vec; urobiť niečo ako nič ľahko, hravo; hovor. ničoho nič, arch. ničového nič celkom nič; nár. ničohúce nič (Hor.) celkom nič;

2. malá, bezvýznamná vec, niečo bezcenného: Zajtra by vás v dedine roznášali: a pre také nič. (Kuk.) Im je slúžny nič (Vaj.) bezvýznamný človek

hovor. nemať niekoho za nič nevážiť si ho, podceňovať; tebe (jemu, vám atď.) je to nič je ti (mu, vám) to jedno, ľahostajné;

3. vyjadruje nedostatok deja: Do kostola nechodíš — ani nič. (Kuk.) Nu veď je nič! (Vaj.) nič sa nestalo; Veď ja nič, len si píšte (Žáry) nič nenamietam, nič som nepovedal, nič nemám proti tomu.

hovor. mne nič, tebe nič nikoho si nevšímajúc; ja nič, ja muzikant mňa sa to netýka, nemám s tým nič spoločného;

4. zried. pri zápore má funkciu príslovky nijako, vôbec, celkom: Vidí, že si Ondro nič hrdo nepočína. (Tim.) Ale Solan nič nechodil. (Bedn.)

nic p. nič


nič (nic)
I. zám. vymedz. popiera jestvovanie al. výskyt
a. csl veci; ani jedna vec, nijaká vec: To tera_sä gäti nosá, aľe ftedi ňidž, ňič (Žaškov DK); Že jesto takí ľuďia, čo už ňižd ňimajú a tí sťú zomrieťi (Lešť MK); Ništ či nenesiem (Kameňany REV); Bolo na prídzel šecko, ničeho nebolo g dostánú (Ružindol TRN); Nám uš ňic nechibí (Jablonové MAL); Son nekúpel niž_a dobre son spravel (Trenč. Závada TRČ); Žiadné štofi aňi ňiš_sme ftedi ňemaľi (Podmanín PB); Tod dzeň, ket śe krava oceľela, ňic śe ňikomu ňepožičalo, žebi ňevźal chasen a žebi krava ňestracela mľeko (Rankovce KOŠ); Ňemaľi me ňič, aňi zachrani pasi, aňi ňijake veci (Brezina TRB)
b. csl množstva niečoho; nijaké množstvo vecí al. deja: Nestalo sa, chvalabohu, nič (Kráľ. Lehota LM); Za tích seďem dňí som ňespraviu̯ ňič (Kriváň ZVO); Já nemóžem hovorid nic, mala sen dobrého muža (Častá MOD); Po šetkén zme nerobili doma celko_ništ (Dol. Súča TRČ); Te_nám ňespravel ňiš (Podmanín PB); A jag jej (priadzu) potpaľeľi, ta už ňič śe ňedalo robic (Sokoľ KOŠ)
F. pre ňidž za ňič (Bobrovec LM), pre nidž za nič (Báhoň MOD), nižd za ništ (Lukáčovce HLO) - bezdôvodne; gďe ňiś, tu ňiś, ľen sa ťi odrazu zjaví chlab ako hora (Rim. Píla RS), dze ništ, tu ništ a odrazu sa strhóv takí víchor (Červeník HLO) - bez predchádzajúcej výstrahy; z ňičoho ňič (Košťany n. Tur. MAR), z ničoho ništ (Lukáčovce HLO) - odrazu, nečakane; mňe ňiś, ťebe ňiś a poďho rouno do komori (Rim. Píla RS) - bez opýtania; ňič po ňič (Dol. Lehota DK) - bez dôvodu, bez príčiny; ňebolo ňičoho ňič (Turíčky LUČ), ňeňi ňičovinkiho ňič (Vieska n. Žit. ZM), nižd ničeho nemali (Ružindol TRN) - celkom nič; ňidž mu ňevoňia (Martin) - nechce sa mu robiť žiadna práca; akobi ňišt (Podkonice BB) - so zdaním, že sa nič vážne nedeje; to ňiš (Lipník PDZ), to ňižd ňerobí (V. Bielice TOP), to ňič (Chrasť n. Horn. SNV) - nie je to závažné, netreba to brať ani do úvahy; to ňestojí ňič (Benice MAR), to nestojí za ništ (Zvončín TRN) - o niečom nekvalitnom (práci výrobku ap.); málo a ňič (Martin) - sotva niečo; dva razi v Amerike biď a ňidž ňemať (Benice MAR) - nemať šťastie pri získavaní majetku; vlasnú maťeru za ňidž ňemá (Rim. Píla RS) - neváži si ju; aňi za ňišt (Návojovce TOP), já bi som to nedav ani za ništ (Lukáčovce HLO) - za žiadnu cenu, v nijakom prípade; ništ, to je dobré na oči, koho nebolá (Lukáčovce HLO) - reakcia na odpoveď slovom nič; bid na nic (Viničné MOD) - byť zničený, unavený; robíš to od ňičeho k ňičemu (Brodské SKA) - zle, stále horšie; chodzí od ňičeho k ňičemu (Hlboké SEN) - zaháľa, robí len naoko; chto ňižd ňemá, vié, kam si to má skovat (Bošáca TRČ) - chudobný nemá starosti s úschovou; za ňidž na švece (Brezina TRB) - v žiadnom prípade; ňidž var_taka robota (Dl. Lúka BAR), ňevarta ňič (Richvald BAR) - nemá hodnotu, význam; idze sebe jag ňič (Dl. Lúka BAR) - ľahko; ňidž bi zaňho ňedal (Smižany SNV) - bol na tom veľmi zle, vyzeral na umretie
II. s. neskl. bezvýznamná al. nedostatočne vyvinutá osoba; malicherná, nehodnotná al. malá vec: A ke_ta prišľi, poto_ňebóu̯ ňišt, ako aj druhí vojak (Morovno PDZ); Já som vám bívala také ništ, chudá, bledá, jako netopiér (Dol. Súča TRČ); A kolko vi za to ništ pítáte? (Brezová p. Brad. MYJ); Ta mi še vracila nazat do tej tvardej ňeľutosnej skutočnosci, že mi zaž ňidž ňebula (Brezina TRB); To čista skala tam, to ňidž našo Tatri, strašni huri tam (Sobrance)
III. čast. zdôrazňuje zápor, vôbec nie: Slnko ňehreje ňič, aňi čobi ňesvieťilo (Mošovce MAR); Vodi ňidž ňebolo, taká bola suchota (Detva ZVO); Ňiš sa ti ňeboj, čak son ja tu! (Sebechleby KRU); Komora ňebejvala ňiž menšia ot chiži (Čelovce MK); To ti ništ nepomóže, móžeš plakat kolko steš (Val. Belá PDZ); Prišli ke mne, bijú ma, dvíhajú, nižd ma nemohli rozebrat (Ružindol TRN); Kec pomasciľi, ta toto maselko ňidž ňefśaklo do teho beľuša (Nemešany LVO); Aľe ja ňič platna ňimam, bo šicko me popredaľi (Čemerné VRN)


ništ p. nič

nič [-č, -št, -c]
I. zám vymedz v nepriamych pádoch niekedy zosilnené nesamostatnou čast. -ž
1. popiera jestvovanie
a. veci, ani jedna, nijaká vec: diete nemuz w swych dietinskych letech nicz vdielati, w niemz by swuog zywot ztratilo (ŽK 1473); nycz gineho nemisly, než aby nyaki psy falss nad namy prewiedol (BYTČA 1584); kdo nic nema, sskody se nebogj (SiN 1678);
F. slybowaly ste, že bude (súd) a precza nykde nyst (B. ŠTIAVNICA 1595); nic na tom (ASL 1676) v replike: ja teba nepočuwam, nic s tebú nemám (BlR 18. st) nie som s tebou spojený; pre n. za n. bezdôvodne: Jakubecz Skrowankowy lal, že y geho chlapcza pre nyist za nyist dobil a rozkrwawil (ŠÍPKOVÉ 1747)
b. množstva niečoho, nijaké množstvo veci al. deja: pany Zophka s toho zbozie wsseho nycz nemyela dati nykomu, nez wsseczko sama miela pozywati (ŽK 1464); každy rok welyku sskodu arendatorowya pana Kubiny Adama od statku pana Kubiny Daniela wo zbožy trpely, takže mnohykrat nycz nezostalo (BYTČA 1691); nemagice nič, ničehož, ditky opatrowat newydržim (LIPTOV 1775)
F. n-m učiniť, na, v n. obrátit, v n. uvádzať, uviesť, za n. položiť koho, čo (z)ničiť niekoho, niečo: in nihilum redigere, vulgo nyczym ucziniti ((BYTČA) 1564 E) zničiť; straniwa porgadok, kterge duchodky w ničs uwazaly (S. ĽUPČA 1730) likvidovali; na nic obrátil neprjtelú nassych (KB 1757) porazil ich; contract bez geho wedomj učinenj anihilowati a za nic položiti se usylowal (NYIREGYHÁZA 1789) urobiť ho neplatným; takowauto hať služnodworskj hnedky rozmetati a w nic obratiti dá (TURIEC 1796) zničiť, zrúcať; Alexander ustanowyl mesto w nyc uwesty (MC 18. st) zničiť, poraziť; na n. vyjsť byť zničený: zlost na nic winde (GŠ 1758); za n. držať, mať, pokladať, za n. si nevážiť, za n. si viesť vôbec si neceniť, podceňovať niekoho, niečo: (chrobák) prigduc do gineho korene sladssyho za nyc sy chren newazj; blazen ostry kord za nyc nedrzj (BV 1652); bohatstwj za nic sem sebe wédel (KB 1757); floccifacio: za nic sebe wážjm, za nic mám, držjm (KS 1763); negake spisi sa muzu nagst, ktere za nist pokladam (s. l. 18. st)
2. označuje malú, bezvýznamnú vec: my samy od sebe nicz gsme (TC 1631); to slowicsko neplaty nicz (PUKANEC 1767) je bezvýznamné
II. s
1. bezvýznamná vec, ničota, bezvýznamná osoba: co gsem gá, gedine puhé nic (MPS 1777); nebilo li bi dost, kdi bi dussa po smrti tela nekolik tisíc rokmi požíwala to stestj, potom ale sa do nisstu, s kterého possla, nawrátila? (BN 1789)
2.
L. n. biele chem kysličník zinočnatý, zinková beloba, zinkový kvet zincum oxydatum venale: nihilum album: weis nichts: nic bjlé (TT 1745)
III. čast zdôrazňuje zápor, vôbec, ani trochu: ssli tam do Sucheg doliny pred Koczyanom a tak powedali: tu sa nicz nebogme, wed ge to pana Podmaniczkeho, ta dolina (s. l. 1576 E); nicz se (svedomia) nestrachug (BAg 1585); žebi smo nicz nemeskali (ŠTÍTNIK 17. st); ohen njc se nebawi, ale hned plamen zapáli (MP 1718); a od toho času (dieťa) ništ neriastlo (S. ĽUPČA 1732); nemesskag ňič opustit swet (Pie 18. st); n. viac(ej) prísl výraz
1. už nikdy: magi tež gmenowane siroty pre sebe, any gich potomkowe na gmenowaneho Augustina Frank, ani na gegich potomciech buduczeho cžasu any prawom, any neprawom nicz wice hledatj (B. ŠTIAVNICA 1609); moci cesy tegto a contractu nic wiceg prawa sobe, ani potomkum nassim nezdržjawame (L. TEPLÁ 1747)
2. o nič viac: Petrass gim odpowiediel: mily synku, negsy ty mi giz nicz wicze za ty statky dluzen, nez ssest zlattych (ŽK 1473); Foltan wycze nicz gineho nezada od Wassich Milosty (H. ŽDAŇA 1577); aby anj gednemu komornykowy nyc wyceg klatow krem dwanast (nedovolili) rubat (BYTČA 1716)


ništ p. nič

ňič ňič nič_1 nič nič_2 nič nič_3 nič nič_4 nič nič_5 nič
nič
stredný rod, jednotné číslo, neúplná paradigma
N (jedno) nič
G (bez) nič
D (k) nič
A (vidím) nič
L (o) nič
I (s) nič
stredný rod, množné číslo, neúplná paradigma
N (štyri) nič
G (bez) nič
D (k) nič
A (vidím) nič
L (o) nič
I (s) nič

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko NIČ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 136×, celkový počet lokalít: 46, najčastejšie výskyty v lokalitách:
MYSLAVA (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 22×;
SÍDLISKO KVP (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 13×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 8×;
MALACKY, okr. BRATISLAVA-VIDIEK (od r. 1996 MALACKY) – 6×;
DÚBRAVKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 6×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 5×;
SEVER (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 4×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 4×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
DOĽANY, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES (od r. 1996 LEVOČA) – 3×;
...

Zvukové nahrávky niektorých slov

je alebo všetko, alebo nič est tout ou rien
lebo nič sa nezrodí car rien ne naîtra
lebo nič z nás car rien de nous
najmä ak nič nie surtout si rien n'
nič alebo skoro nič rien ou presque rien
nič uchopiť ani nič rien saisir ni rien
uchopiť ani nič predvídať saisir ni rien prévoir
všetko alebo nič, my tout ou rien, nous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu