niób [n-] -bu m.
niób [n-] -bu m. ⟨VM⟩ chem. ▶ oceľovosivý až sivobiely kujný kov vyskytujúci sa v prírode v podobe zlúčenín a používaný ako prísada do špeciálnych ocelí, na výrobu diód, žiaroviek al. v klenotníctve, zn. Nb niobium (podľa gréckej mytologickej kráľovnej Nioby): oceľ legovaná nióbom
niób -u m. ‹VM› chem. biely tvrdý kov, prísada do špeciálnych ocelí (podľa gréc. mytologickej kráľovnej Nioby), zn. Nb;
nióbový príd.
niób, -u m. chem. jeden z kovových prvkov (zn. Nb)