nezvyčajný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ vymykajúci sa zaužívaným predstavám, zvyklostiam, pravidlám; nevyskytujúci sa bežne, často, iný ako bežný, obyčajný; syn. zvláštny, nevšedný, neobyčajný; op. bežný, zvyčajný: n. návrh, nápad, prípad; n. jav, úkaz; nezvyčajné meno; n. spôsob liečby; nezvyčajné správanie dieťaťa; veľmi nezvyčajná kombinácia farieb; trochu n. pocit; nábytok nezvyčajných tvarov; nevšimol si nič nezvyčajné; stretli sa na dosť nezvyčajnom mieste; prihodila sa ešte nezvyčajnejšia vec; viete, čo bolo na tom najnezvyčajnejšie?; do kraja zavítal nezvyčajný človek, o ktorom sa chýr rozšíril po celom okolí [A. Habovštiak]; Všetci sa dívali na Bendeho vztýčený prst, akoby od toho prsta čakali niečo nezvyčajné, nejaké nevídané kúzlo. [V. Mináč]; Z lietadla sa nám naskytol nezvyčajný pohľad na Šarišský hrad a mesto Prešov. [VNK 2003] 2. ▶ ktorý sa odlišuje veľkou mierou, intenzitou, veľký; syn. mimoriadny, nevídaný, nevšedný, výnimočný: n. záujem o výstavu; v dedine vládol n. ruch; vďaka nezvyčajnému talentu si získal mnoho obdivovateľov; koncert ponúkol n. hudobný zážitok; Očarila ma nezvyčajná krása. [L. Ťažký]; Zamierili na kopec, kde vládlo nezvyčajné ticho, lebo sem už nedoliehal ustavičný šum mora. [L. Ballek]