nezreteľne 2. st. -nejšie prísl. ▶ málo výrazným, zmyslami (najmä sluchom al. zrakom) ťažko vnímateľným, nezreteľným spôsobom; syn. nejasne, neurčito; op. zreteľne: n. artikulovať, vyslovovať nezrozumiteľne; n. vyznačené hranice; čosi zašepkal, ale veľmi n. a takmer nečujne; vidí voľačo v diaľke, ale n.; Niečo rozpráva a niečo nezreteľne naznačuje rukami. [J. Balco]; Posadajú si aj ostatné, traktorista, nezreteľne sa črtajúci za špinavým sklom kabíny, naštartuje mohutný traktor a celá vlečka sa začne otriasať. [A. Baláž]; Jeho hlas mi znie v ušiach čím ďalej, tým nezreteľnejšie, ani čo by sa väčšmi a väčšmi vzďaľoval odo mňa. [K. Lászlová]
nezreteľný príd. ktorý nie je zreteľný, ktorý je nejasný na vnímanie zrakom al. sluchom: n-á výslovnosť, n. rukopis;
nezreteľne prísl.