Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nezmyselný príd.

1. kt. nedáva zmysel, pochabý, hlúpy: n-é reči, nápady

2. kt. sa prieči rozumu, nerozumný: n-á vojna, odpor je n.;

nezmyselne prísl.;

nezmyselnosť -i ž.

nezmyselne 2. st. -nejšie prísl.

nezmyselne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ bez myšlienkového obsahu, bez zmyslu, významu, nelogicky, hlúpo; syn. nerozumne, absurdne: n. rozprávať, tárať; poznámka vyznela n.; čím častejšie to opakuje, tým nezmyselnejšie to znie; ako sa môžete tak n. pýtať?
2. ▶ bez zmysluplného dôvodu, rozumného uváženia al. opodstatnenia, nezmyselným, nerozumným spôsobom, bezdôvodne, zbytočne; syn. nerozumne, neuvážene: n. riskovať; n. niekoho obviniť, preháňať; n. míňať peniaze; n. vynakladané prostriedky; n. faulovať súpera; priečilo sa mu n. zabíjať; Zbytočne si mohol prísť o život, celkom zbytočne, hlúpo a nezmyselne. [J. Lenčo]; Znervóznel som a nezmyselne búšil do tlačidiel. [M. Hvorecký]; Celkom nezmyselne som mu pripisovala úmysel, ktorý nemal. [K. Lászlová]
3. trochu expr. ▶ bez primeranej miery, nadmieru, príliš: n. vysoké dane, pokuty; n. prísna legislatíva; n. krutý rozkaz; bola n. tvrdohlavá; staršie byty sú n. drahé

nezmyselný príd. ktorý nemá zmyslu, logiky, nerozumný: n-á vec, n. spôsob; n-á vojna, n. boj; n-á žiadosť, n-é slová, reči;

nezmyselne prísl.;

nezmyselnosť, -ti ž.