nezbedník -a mn. -ci m. nezbedný mladý človek, lapaj, samopašník: hrešiť n-a;
nezbednica -e -níc ž.;
nezbednícky príd. i prísl.;
nezbedníctvo -a -tiev s. lapajstvo (význ. 1, 2), samopaš
nezbedník -ka pl. N -íci G -kov m.
nezbedník -ka pl. N -íci G -kov m. 1. ▶ kto robí nezbedu, koná nerozumné činy (niekedy mienené ako žart), ktoré môžu spôsobiť nepríjemnosti; syn. samopašník, uličník: naháňať, chytiť nezbedníkov; prestaňte, vy nezbedníci!; čo to len vyparatil ten n.!; porátať sa s nezbedníkom; Jeho fígľom sa nevyhol nik. Ach, ten potmehúd, ten nezbedník! [Š. Žáry] 2. ▶ (z pohľadu dospelých) menšie dieťa, ktoré je neposlušné a jeho hry môžu spôsobiť nepríjemnosti; syn. neposedník: ten trojročný n. od rána skúša moje nervy ▷ nezbedníček -čka pl. N -čkovia m. zdrob. i expr.: ten náš n.; dcérka je skutočne môj najmilší n.; deti sú zlaté, ale vystrájajú, nezbedníčkovia; nezbednica -ce -níc, nezbedníčka -ky -čok ž.: najväčšia nezbednica v triede; nad čím asi premýšľa malá nezbedníčka?
nezbedník p. samopašník
samopašník človek (obyč. mladý) s nedostatkom výchovy, rozumu, zodpovednosti • roztopašník • nezbedník • rozmaznanec • rozpustenec • nezdarník • uličník • expr.: roztatárenec • lotor • zbojník • lagan • galgan • koťuha • čertovo futro • neposedník • lapaj • loptoš • huncút • pochábeľ • šašo • zurvalec • zastar. prostopašník (Škultéty) • pejor. znachor • subšt. štricák
p. aj šibal
nezbedník, -a, mn. č. -ci m. nezbedný človek, šibal, samopašník (obyč. o mladých chlapcoch): Učiteľ letí nezbedníkov rozháňať. (Taj.);
nezbednica, -e, -níc ž.;
nezbedníctvo, -a, -tiev str. samopašnosť, nezbednosť, nezbeda
nezbedník m. lapaj, samopašník: To je lem nezbedník tod váž Ondro! (Kameňany REV); Od mali bol ňezbedňík (Prosné PB); To je ale velkí nezbenník (Val. Belá PDZ); nezbedňík (Dúbravka BRA); nezbednica i nezbednic ž.: Ani vešeru bi som nedal také nezbednici (Kameňany REV); ňezbedňica (Mošovce MAR)