nezávislý
I. príd. kt. nie je v stave závislosti, samostatný (význ. 3), slobodný: n. štát suverénny; žena finančne n-á od muža; n. poslanec kt. nie je členom polit. strany, organizácie ap.; práv., admin. n-á činnosť zárobková činnosť bez riadneho prac. pomeru; gram. n. vetný člen nadradený
II. nezávislý m. kto nepatrí do nijakej polit. strany, kto nie je závislý od štátu, organizácie ap.: spolok n-ých;
nezávisle prísl.: n. od podmienok;
nezávislosť -i ž.: politická, štátna n.; n. od cudzej mocnosti
nezávisle, nezávislo 2. st. -lejšie prísl. (i od koho, od čoho) ▶ nezávislým spôsobom; bez závislosti od niekoho, od niečoho, bez podriadenosti niekomu, niečomu, nezávislým spôsobom; bez akejkoľvek podmienenosti; syn. slobodne, samostatne: rozhodovať n. a nestranne; schopnosť regulovať svoje správanie n. od okolia a prostredia; možnosť pracovať n. od miesta pobytu; firma sa správa n. od konkurencie; prišli na to sami, n. odo mňa; konali čoraz nezávislejšie a samostatnejšie; Európska centrálna banka pracuje úplne nezávisle. [HN 2004] □ nezávisle od seba bez vzájomného podmienenia, ovplyvnenia
nezávisle 1. porov. nezávislý 2. p. samostatne 1
samostatne 1. vlastnými silami, podľa vlastnej vôle, bez cudzej pomoci al. bez cudzieho ovplyvňovania • slobodne: samostatne, slobodne sa rozhodol študovať • sám: sám si vybral svoje povolanie • nezávisle • autonómne: chce nezávisle, autonómne podnikať • zvrchovane • suverénne: národ začal zvrchovane, suverénne vládnuť vo svojej krajine • svojprávne: správa sa svojprávne • kniž.: samobytne • svojbytne: chcú žiť samobytne, svojbytne • fraz.: na vlastnú ruku • na vlastnú päsť: robiť niečo na vlastnú ruku, na vlastnú päsť
2. odlúčene od niekoho al. niečoho iného, nie spolu s niekým al. niečím iným • osobitne • oddelene • osve: samostatne, osobitne umiestnená trieda; deti bývajú oddelene, osve • jednotlivo • hovor. extra: súčiastky sú zabalené jednotlivo, extra • separátne • sólovo • hovor. sólo: separátne, sólovo sa zapojiť do činnosti
nezávislý príd. nezávisiaci od niekoho, od niečoho, samostatný: n. štát, politicky i hospodársky n-á krajina; slobodný, od nikoho nezávislý sedliak (Urb.);
nezávisle prísl.: žiť nezávisle od všetkého (Tim.);
nezávislosť, -ti ž.