nevymedzený -ná -né príd.
nevymedzený -ná -né príd. i odb. ▶ ktorý nemá krajné vymedzenie, ktorému chýba ohraničenie, presnejšie určenie hraníc; op. vymedzený: n. časový údaj; nevymedzené právomoci; pravidlá lietania v nevymedzenom vzdušnom priestore
nevymedzený [-(d)z-] príd kt. nebol vymedzený al. určený: interminatus: newymezeny, bez konca, newymerany; indefinitus: newymezeny (KS 1763); illiminatus: newymezený (AP 1769); Buh gest dobrota wsseobecná a newymezená (BlR 18. st); -e prísl: indefinite: newymezeňe (KS 1763)