nevyliečiteľný príd. kt. sa nedá vyliečiť: n-á choroba, n. pacient;
nevyliečiteľne prísl.: n. chorý;
nevyliečiteľnosť -i ž.
nevyliečiteľne prísl.
nevyliečiteľne prísl. 1. ▶ bez možnosti vyzdravieť, vyliečiť sa, dosiahnuť uzdravenie podstúpením liečby, nevyliečiteľným spôsobom: n. chorý pacient; n. poškodený mozog; Ale som teraz vari chorý? Nevyliečiteľne, záhadne poškodený? [V. Balla]; pren. Vojna ju nevyliečiteľne zranila. [K. Lászlová] natrvalo 2. expr. ▶ bez možnosti napraviť, zmeniť niekoho, niečo, nenapraviteľne, beznádejne: n. zaľúbený; n. sentimentálny; bola n. zvedavá; nevyliečiteľne tupí vládcovia [KŽ 1968]
nevyliečiteľný príd. ktorý sa nedá vyliečiť: n-á choroba, nemoc, n. neduh;
pren. ktorého nemožno napraviť, zmeniť: n. korheľ, n. optimista;
nevyliečiteľnosť, -ti ž.