nevyhnutný, trochu zastar. i nevyhnuteľný príd.
1. ktorý musí byť, bezpodmienečne potrebný, nutný: n-á vec, n-á potreba, najnevyhnutnejšie životné potreby, n-é práce, n. predpoklad;
2. ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa musí stať, neodvratný: n. zánik; n-é zlo; Musel uznať, že je smrť nevyhnutná. (Kuk.) Tak sa stalo slovenské povstanie nevyhnutným. (Škult.);
nevyhnutne, trochu zastar. i nevyhnuteľne prísl.;
nevyhnutnosť, trochu zastar. i nevyhnuteľnosť, -ti ž.