Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nevyhnutnosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, čo je nevyhnutne¹ potrebné, bez čoho sa nedá zaobísť, bezpodmienečná potrebnosť; takýto stav; syn. nutnosť: n. individuálneho prístupu vo výchove; historická n. zmien; n. rešpektovať ľudské práva; životné presvedčenie o nevyhnutnosti snívania [V. Handzová]
2. hovor. ▶ potrebná, nevyhnutná vec, potrebný, nevyhnutný jav: kozmetické nevyhnutnosti; raňajšie hygienické nevyhnutnosti; míňať peniaze na každodenné nevyhnutnosti; návšteva večierkov patrí k spoločenskej nevyhnutnosti politika; opatrovateľka detí je luxus alebo n.?

nevyhnutný, trochu zastar. i nevyhnuteľný príd.

1. ktorý musí byť, bezpodmienečne potrebný, nutný: n-á vec, n-á potreba, najnevyhnutnejšie životné potreby, n-é práce, n. predpoklad;

2. ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa musí stať, neodvratný: n. zánik; n-é zlo; Musel uznať, že je smrť nevyhnutná. (Kuk.) Tak sa stalo slovenské povstanie nevyhnutným. (Škult.);

nevyhnutne, trochu zastar. i nevyhnuteľne prísl.;

nevyhnutnosť, trochu zastar. i nevyhnuteľnosť, -ti ž.

(jedna) nevyhnutnosť; (bez) nevyhnutnosti; (k) nevyhnutnosti; (vidím) nevyhnutnosť; (hej) nevyhnutnosť!; (o) nevyhnutnosti; (s) nevyhnutnosťou;

(dve) nevyhnutnosti; (bez) nevyhnutností; (k) nevyhnutnostiam; (vidím) nevyhnutnosti; (hej) nevyhnutnosti!; (o) nevyhnutnostiach; (s) nevyhnutnosťami;