nevyhnutný príd.
1. bezpodmienečne potrebný, naliehavý, nutný: n. predpoklad, n-é životné potreby, náprava je n-á
2. neodvratný: n-á strata, smrť je n-á;
nevyhnutne
I. prísl.: n. potrebovať
II. čast. potvrdzuje pravdivosť výpovede; celkom isto, nesporne, nepochybne: očakávaš jeho súhlas? – n. áno!
nevyhnutný -ná -né príd.
nevyhnutný -ná -né príd. 1. 2. st. -nejší ▶ ktorý musí byť, bez ktorého sa nedá zaobísť, potrebný, základný; syn. nutný bezpodmienečný: nevyhnutné výdavky, náklady; nevyhnutné znalosti; voda, nevyhnutná súčasť živého organizmu; robiť len nevyhnutné opravy; prijať nevyhnutné opatrenia; podniknúť čo najskôr všetky nevyhnutné kroky; bielkoviny nevyhnutné pre život; počítače sa stávajú čoraz nevyhnutnejším pracovným nástrojom; museli sa uskromniť a kupovať len to najnevyhnutnejšie 2. ▶ ktorý nastane bez ohľadu na ostatné okolnosti, zákonitý, logický; syn. nezvratný, nezmeniteľný: n. koniec života; n. trest; n. vývoj spoločnosti
*nezbytný ↗ správ. nevyhnutný
bezpodmienečný ktorý platí bez podmienok, výhrad; ktorý nepripúšťa iné riešenie • odb. nepodmienečný: dostať bezpodmienečný, nepodmienečný trest • úplný: úplná kapitulácia • kategorický (vylučujúci inú možnosť): kategorický príkaz, zákaz • bezvýhradný • absolútny (ktorý nemá nijaké nároky, výhrady, obyč. v citovej oblasti): bezvýhradná, absolútna oddanosť, vernosť • expr. otrocký: vyžadovať otrockú poslušnosť • nevyhnutný • okamžitý (ktorý neznesie odklad): žiadať bezpodmienečnú, nevyhnutnú nápravu; okamžité splnenie úlohy
naliehavý 1. dôrazne a vytrvalo prejavovaný al. nútiaci na niečo • nástojčivý: obraciam sa na vás s naliehavou, nástojčivou prosbou; svoju žiadosť predniesol naliehavým, nástojčivým tónom • úpenlivý • poet. zastar. úpny (spojený s prosbou): úpenlivé volanie o pomoc; úpny ston (Krasko) • neodbytný (ktorého nemožno odmietnuť, odbyť a pod.) • zried. doliehavý: prenasledoval nás naliehavými, neodbytnými, doliehavými otázkami • nutkavý (neprestajne nútiaci): pociťoval nutkavú túžbu odísť
2. nevyhnutne vyžadujúci uskutočnenie al. rýchle riešenie, rýchly zásah a pod. • súrny • akútny • urgentný: nemôžem prísť, mám naliehavú, súrnu robotu; do nemocnice priviezli akútny, súrny, urgentný prípad • neodkladný • bezodkladný: čakajú ma neodkladné, bezodkladné povinnosti • nástojčivý (neodbytne, sústavne vyžadujúci uskutočnenie al. riešenie): nedostatok bytov je naliehavý, nástojčivý problém našej spoločnosti • pálčivý (ktorého neriešenosť má zlé dôsledky): pálčivé otázky medziľudských vzťahov • nevyhnutný • nutný (ktorý nestrpí odklad): operácia je vo vašom prípade naliehavá, nevyhnutná • expr.: horúci • žeravý: žeravá téma • zried. doliehavý
p. aj aktuálny
nevyhnutný 1. ktorý nemôže chýbať, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nutný: nevyhnutná, nutná pracovná pomôcka; je to nevyhnutné, nutné pre život • bezpodmienečný (ktorého prítomnosť nemôže byť ničím podmienená): nevyhnutná, bezpodmienečná potreba; splniť bezpodmienečnú podmienku • neodmysliteľný • kniž. obligátny: práca je neodmysliteľná súčasť života; splniť si obligátne povinnosti • naliehavý • neodkladný • bezodkladný (ktorého splnenie, existencia a pod. sa vyžaduje okamžite): operácia je naliehavá, neodkladná; treba prijať neodkladné, bezodkladné riešenie • potrebný • náležitý (ktorý sa vyžaduje ako istá podmienka): mať potrebné, náležité vzdelanie; spĺňať potrebné, náležité predpoklady • zastar. nevyhnuteľný
2. ktorý musí za každých okolností nastať, ktorý sa musí stať • nutný • neodvratný • neodvrátiteľný: nevyhnutný, nutný, neodvratný koniec života; neodvratný, neodvrátiteľný trest • nezvratný • nezvrátiteľný • nezmeniteľný (ktorý sa nedá zmeniť): nezvratný, nezvrátiteľný, nezmeniteľný osud • nezadržateľný • nezastaviteľný (ktorému sa nedá zabrániť): nezadržateľný, nezastaviteľný pokrok • zastar. nevyhnuteľný
nezbytný správ. nevyhnutný
potrebný 1. ktorý (nevyhnutne) treba, bez ktorého sa nemožno zaobísť • nevyhnutný • nutný: kupovať len najpotrebnejšie, najnevyhnutnejšie, najnutnejšie veci (op. nepotrebné, zbytočné); potrebné, nevyhnutné, nutné šetrenie energiou • náležitý • príslušný (taký, aký má byť z hľadiska potrieb, dobrého výsledku a pod.): bez náležitých, príslušných prísad je jedlo nechutné • požadovaný • vyžadovaný (aký sa požaduje): nemá požadované, vyžadované vzdelanie • žiadaný • žiaduci: nedosiahol žiadaný počet bodov, jeho účasť je žiaduca • expr. prepotrebný • zastar. radný (Hviezdoslav, Záborský)
2. p. užitočný
nevyhnutný, trochu zastar. i nevyhnuteľný príd.
1. ktorý musí byť, bezpodmienečne potrebný, nutný: n-á vec, n-á potreba, najnevyhnutnejšie životné potreby, n-é práce, n. predpoklad;
2. ktorému sa nedá vyhnúť, ktorý sa musí stať, neodvratný: n. zánik; n-é zlo; Musel uznať, že je smrť nevyhnutná. (Kuk.) Tak sa stalo slovenské povstanie nevyhnutným. (Škult.);
nevyhnutne, trochu zastar. i nevyhnuteľne prísl.;
nevyhnutnosť, trochu zastar. i nevyhnuteľnosť, -ti ž.