nevoľne1 i nevoľno1 prísl. (o pocite) neprízle: (Miklóš) sa iste nevoľne cíti. (Ráz.) Začína sa nevoľno cítiť. (Tim.) Začalo jej byť nevoľne. (Vans.) Stanovi bolo nevoľno. (Vaj.);
nevoľnosť1, -ti ž. nepríjemný duševný al. telesný stav, pocit stiesnenosti al. veľkej slabosti;
nevoľný3 príd. zried. nepríjemný, súvisiaci s nevoľnosťou: Začal cítiť nevoľné hnutie okolo srdca. (Vaj.)
nevoľný1 príd. neslobodný, nevoľnícky, poddanský, otrocký: n. ľud, n-é sedliactvo, n-á otrokyňa; n. život (Škult.); Sirota nevoľná, ale sebevoľná. (prísl.);
nevoľnosť2, -ti ž. nesloboda, poddanstvo