nevoľný príd.
1. za feud. neslobodný, poddaný: n. ľud, n-í sedliaci
2. expr. biedny, úbohý: n-á sirôtka, dieťa moje n-é;
nevoľne, nevoľno prísl. (o pocite) nepríjemne, zle: cíti sa medzi nimi n.;
nevoľno vetná prísl.: je mu n. cíti nevoľnosť, prišlo mu zle;
nevoľnosť -i ž. slabosť spojená s mdlobou, zažívacími ťažkosťami ap.: prišla na ňu n.
nevoľnosť -ti -tí ž. ▶ stav toho, kto má pocity nevoľnosti, slabosti, komu je nevoľno: chvíľková n.; n. v tehotenstve; náhly pocit nevoľnosti; tabletky proti cestovnej nevoľnosti; pocítiť celkovú n.; sťažovať sa na ranné nevoľnosti; darca cítil po odbere krvi ľahkú n.
nevoľnosť p. slabosť 1
slabosť 1. nedostatok fyzickej sily; ťaživý pocit • slabota: chvíľková slabosť, slabota • nevoľnosť: prišla na ňu nevoľnosť • ťažoba: ťažoba od žalúdka • nemohúcnosť • bezvládnosť • nevládnosť • zastaráv. nevláda: ruky jej padli od nevlády (Kukučín) • malátnosť • bezmocnosť
2. p. slabina
nevoľne1 i nevoľno1 prísl. (o pocite) neprízle: (Miklóš) sa iste nevoľne cíti. (Ráz.) Začína sa nevoľno cítiť. (Tim.) Začalo jej byť nevoľne. (Vans.) Stanovi bolo nevoľno. (Vaj.);
nevoľnosť1, -ti ž. nepríjemný duševný al. telesný stav, pocit stiesnenosti al. veľkej slabosti;
nevoľný3 príd. zried. nepríjemný, súvisiaci s nevoľnosťou: Začal cítiť nevoľné hnutie okolo srdca. (Vaj.)
nevoľný1 príd. neslobodný, nevoľnícky, poddanský, otrocký: n. ľud, n-é sedliactvo, n-á otrokyňa; n. život (Škult.); Sirota nevoľná, ale sebevoľná. (prísl.);
nevoľnosť2, -ti ž. nesloboda, poddanstvo
(jedna) nevoľnosť; (bez) nevoľnosti; (k) nevoľnosti; (vidím) nevoľnosť; (hej) nevoľnosť!; (o) nevoľnosti; (s) nevoľnosťou;
(dve) nevoľnosti; (bez) nevoľností; (k) nevoľnostiam; (vidím) nevoľnosti; (hej) nevoľnosti!; (o) nevoľnostiach; (s) nevoľnosťami;