Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn

nevoľný príd.

1. za feud. neslobodný, poddaný: n. ľud, n-í sedliaci

2. expr. biedny, úbohý: n-á sirôtka, dieťa moje n-é;

nevoľne, nevoľno prísl. (o pocite) nepríjemne, zle: cíti sa medzi nimi n.;

nevoľno vetná prísl.: je mu n. cíti nevoľnosť, prišlo mu zle;

nevoľnosť -i ž. slabosť spojená s mdlobou, zažívacími ťažkosťami ap.: prišla na ňu n.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
nevoľný; nevoľne, nevoľno prísl.; nevoľnosť ‑i ž.

nevoľno prísl. iba vo vetnom základe

nevoľno prísl. iba vo vetnom základe (i komu (od čoho; z koho, z čoho)) ▶ vyjadruje pocity nevoľnosti, slabosti, stiesnenosti, únavy, žalúdočných ťažkostí, zle: ráno jej býva trochu n.; prišlo mi náhle n. od žalúdka; v tlačenici je mu odrazu n.; robí sa mu z nich n.; bolo nám n. zo zatuchnutého vzduchu; Tašiel, hádam, za lekárom, od srdca mu prišlo nevoľno. [L. Ballek]

mimovoľne bez vlastnej vôle, bez úmyslu, bez uvažovania, bez rozmýšľania (op. úmyselne, vedome, zámerne) • nevdojak: mimovoľne, nevdojak sa obrátil k dverámnevoľkyzried. mimovoľkyzastar.: nevoľnenevoľno: nevoľky, mimovoľky zastal uprostred cestynechtiacnechtiačkynechcene: pohľad mu nechtiac, nechtiačky padol na otvorenú knihu; nechcene siahol rukou na boľavé miestobezmyšlienkovite: bezmyšlienkovite si pretrel čelonevedomkynevedomepodvedomeneuvedomenezastar.: neuvedomelenepovedomebezpovedome (neuvedomiac si, bez účasti vedomia): mimovoľne, nevedomky, nevedome si prešla rukou po vlasoch; podvedome, neuvedomene strčil ruku do vreckaneúmyselneinštinktívnereflexívnereflexne: mimovoľne, neúmyselne sa zamiešal do rozhovoru; inštinktívne, reflexívne, reflexne zdvihol ruku na obranusamovoľnespontánne: samovoľne, spontánne z neho vyletelo, čo sa mu nepáčiautomatickymechanicky: automaticky, mechanicky zatiahol ručnú brzdunenáročkynezámernezried. neschválne (bez osobitného zámeru): mimovoľne, nenáročky, nezámerne zamieril do lesa

porov. aj mimovoľný


nevoľno 1. p. mimovoľne 2. p. zle 5


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobreplano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúconekvalitnenedokonalenedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávnenenáležitechybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimeranenevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotnenesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodneničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavopľuhavskyvšivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarenenevydarenenezdarenenezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobrenečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojnenemorálnenešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepeknemrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodneneprimeranenespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlonízkoničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavopľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobrenemiloneprívetivonevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľskynevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivonevyhovujúconepríjemnenešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobrenevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledomizernenaničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovnona riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobrepramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nevoľne1 i nevoľno1 prísl. (o pocite) neprízle: (Miklóš) sa iste nevoľne cíti. (Ráz.) Začína sa nevoľno cítiť. (Tim.) Začalo jej byť nevoľne. (Vans.) Stanovi bolo nevoľno. (Vaj.);

nevoľnosť1, -ti ž. nepríjemný duševný al. telesný stav, pocit stiesnenosti al. veľkej slabosti;

nevoľný3 príd. zried. nepríjemný, súvisiaci s nevoľnosťou: Začal cítiť nevoľné hnutie okolo srdca. (Vaj.)


nevoľno1 p. nevoľne1

nevoľno2 p. nevoľný2

nevoľno3 vetná prísl. zastar. nemožno, neslobodno: Bo teraz nevoľno ani hodinky premeškať. (Kal.)


nevoľný2 príd. zried. konajúci al. konaný proti vlastnej vôli, s nechuťou: Stiahol hlavu medzi plecia a nevoľný vyšiel. (Taj.);

nevoľne2 i nevoľno2 prísl.

1. mimovoľne, nechtiac: nevoľne odvrátila tvár (Vans.); slová nevoľno vypustené (Vaj.);

2. neochotne, s nevôľou: Mlčky vošla a nevoľne skladala batoh. (Taj.)

nevoľno
I. prísl. biedne, ťažko: Prasiatka zme tieš tak chovali prvej ňevolno (Riečnica KNM)
II. vetná prísl. cíti nevoľnosť, je mu zle, na odpadnutie: Prišlo mu nevolno f té horušešči (Kameňany REV); Naraz mu prišlo ňevolno, praj o_crcca! (Lapáš NIT)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu