nevinný2 -ného pl. N -ní G -ných m. i práv. ▶ kto sa nedopustil viny, porušenia zákona, pravidla, predpisu; kto sa ničím neprevinil; op. vinný2: vysloviť pochybnosti v prospech nevinného; páchať príkorie na nevinných; zachrániť život mnohým nevinným ▷ nevinná -nej pl. N -né G -ných ž.: odsúdili nevinnú