neviemaký -ká -ké, pís. i neviem aký pl. N mužský živ. neviemakí, pl. N mužský neživ., ženský a stredný neviemaké zám. neurčité adjektívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. čojaviemaký, ktovieaký: reklama na neviemakú voňavku; z neviem akého dôvodu sa rozhodol prísť; podľa neviemakých pravidiel to bol ofsajd; zbojnícke, bačovské, regrútske a ešte neviemaké pesničky [J. Beňo]; Jednostaj sa modlila a spovedala z neviemakých hriechov. [L. Ballek]
2. ▶ odkazuje na neobmedzene veľkú mieru, intenzitu vlastnosti, stavu (často so záporným hodnotením); syn. ktovieaký: robí sa n. múdry; myslela si, že je neviem aká zaujímavá; Tešil sa, akoby bol vykopal neviemaký poklad. [Š. Žáry]; Ticho zastonal, akoby šlo o neviemakú vážnu vec. [L. Ballek]; Tváriš sa, akoby si mi spravil neviemakú radosť. [D. Kužel]
3. v záporných vetách ▶ odkazuje na veľkú mieru, intenzitu, kvalitu vlastnosti, stavu (záporom obmedzenú), mimoriadny, osobitný; syn. ktovieaký: nehrali n. futbal; nebol n. skúsený; neboli neviem akí veselí; Netúži po neviemakých veľkých a vznešených veciach! [E. Farkašová]