neviemčo -čoho -čomu -čo -čom -čím, pís. i neviem čo zám. neurčité substantívne hovor. 1. ▶ odkazuje na neurčitosť pri označení javu al. veci; syn. čojaviemčo, ktoviečo: syn má skúšku z neviemčoho; nakúpiť si kopu vitamínov a neviem čoho; pohrozili mu vydedením a neviemčím; krajina prežila vojny, krízy, prírodné katastrofy, epidémie a n. ešte; Tá by neviemčo zo mňa urobila. [G. Rothmayerová] 2. ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. v plnej miere vlastností, niečo cenné, hodnotné, čokoľvek, všetko: priletím, aj keby to malo n. stáť; veľa žien by dalo neviem čo za to, aby mali dieťa; Hneď si aj povedal, že odtiaľ ani za neviemčo nikdy neodíde. [A. Habovštiak] 3. ▶ označuje niečo v plnej kvalite al. v plnej miere vlastností (záporom obmedzených), niečo mimoriadne, niečo osobitné, ktoviečo: aj keby sa dialo neviem čo, vyriešiť sa to musí; nerobte z toho zasa n., ospravedlní sa a bude; Veď ja nechcem, aby si dosiahol neviemčo. [D. Kužel]