nevidomý príd.
1. zastaráv. nevidiaci, slepý
2. nevnímajúci (pre rozrušenie ap.): hľadieť n-ými očami;
nevidomo prísl.;
nevidomosť -i ž. slepota
nevidomosť -ti ž. 1. ▶ neschopnosť vidieť spôsobená úplným poškodením zraku, absencia videnia; syn. slepota: vrodená n.; vyrovnať sa so svojou nevidomosťou 2. ▶ nevšímanie si okolia, neschopnosť vnímať nejaký (negatívny) jav, stav, slepota: Svetom vládne slepota, nevidomosť, povedal Zachej. [A. Bednár]; Smútok nad požehnanou nevidomosťou detstva. [P. Karvaš]
nevidomosť p. slepota 1
slepota 1. neschopnosť vidieť • sleposť: liečenie slepoty, sleposti • nevidomosť: je postihnutý nevidomosťou
2. neschopnosť vnímať, pozorovať • zaslepenosť: duševná, politická slepota, zaslepenosť • sleposť • obmedzenosť
1. ktorý nevidí, nevidiaci, slepý: na jedno oko škuľavá a na druhé nevidomá (Fel.); pozeral nevidomým okom (Rys.) nevnímal, nechápal; A škoda byť nevidomým a nevedomým. (Kuk.)
2. zried. neviditeľný, neznámy: akási nevidomá ruka ma vedie (Hviezd.);
nevidomo prísl.: n. sa dívať (Horov); nepriamo a n. účinkovať (Šolt.);
nevidomosť, -ti ž. neschopnosť vidieť, slepota